Televizní společnost

Začalo sa to možno práve v tých 70-tych rokoch. Keď sa svet menil, politicky, spoločensky a aj mocensky a keď sa začali prvé pokusy (a veruže aj úspešné) o ovládnutie médií, ktoré denno-denne sledovali milióny ľudí. A začal sa boj, novinárov, žurnalistov, reportérov - s biznisom, s číslami, so ziskami... a stratami... Film Network na mňa dosť silno zapôsobil a zaujal ma, keďže sám som k novinárčine tiež tak trochu, dalo by sa povedať, že „pričuchol“. Je to príbeh o ľuďoch a „neľuďoch“, o číslach sledovanosti a o ich pádoch, o moci televízie, nadnárodných finančných vlkodlačských spol. požierajúcich skutočnú novinárčinu, o množstve dolárov a arabských šejkoch, o moci slova vychádzajúceho z „tej“ bedne (televízor –pozn.autora  ), ale aj o posadnutosti výsledkami a číslami – aj jednej z hlavných úloh. Faye Dunaway (Diana Christensen) žraločia dáma, či skôr šťuka, ktorá absolútne pomaly ale isto stráca pojem o skutočnom a reálnom živote, plne ovládnutá svojou prácou, sledovanosťou, číslami, aférami, seriálmi a pod.; neschopná mať vôbec akýkoľvek fungujúci súkromný či nebodaj milostný život. V priestoroch televízie a štúdiach, kanceláriach sa neustále niečo prejednáva, rieši, ale to nič neuberá z „ťahu na bránu“; nepretržitý stres režisérov, producentov a main-stream divák hladný po senzáciach a veľkých show. Vynikajúca postava Maxa Schumachera, ktorý ako jeden z mála zachraňuje presvedčenie, že predsa aj ľudia z tohto biznisu sú hádam tiež len z mäsa a kostí a schopní aj citu - a scény v ktorých sa objavuje sú tými príjemnými vybočeniami a osviežením mechanizmu zvaného tv biznis. Scenár je napísaný vynikajúco, tvorený určite bez úcty a rešpektu, popretkávaný famoznými skladačkami slov rôznych významov dávajúcich dokopy klbko odkryvajúce skutočnú tvár toho čo nevidíme v pozadí televíznej obrazovky. Dneska sa veľká časť boja s číslami presunula na internet. Vyznať sa v tej spleti množstva informácii, báječných liečiteľov, doktorov vy-google-ných, zaručených a „necenzurovaných“ správ, neustálych bleskových správ, navádzajúcich a „shock“-titulkov – ktorých úlohov je primäť ľudí na neustále klikanie v čo najväčšom počte. A je len na nás, aby sme sa v tej džungli informácii vedeli zorientovať a vybrať si. A keď už máme niekedy toho všetkého dosť, možno nezaškodí vystrčiť hlavu z okna a zakričať ako pomätený Peter Finch z Network-u „ja už mám všetkého po krk, ja už si to páčiť nenechám!“ (15.08.2017)

How could've this NOT be over-the-top? (29.11.2022)

Film velkých proslovů, tak velkých že jednotlivě dostali Oscara. Ale tím projevy neobměkčuji, jsou parádně zahrané a napsané, jen jich je moc. Např. v Zahradní slavnosti (i přesto že je to divadelní hra) čekáme na takhle velký proslov celé představení a stojí to za to. V Network na ně nemáme připravenou půdu a jsou plivány do tmy.  Avšak je to ode mě jen malé gesto stížnosti na takhle velký počin a na svůj rok vzniku dokonce i ledoborec diletantství. (15.01.2024)