WillH.

Myslím, že toto je asi prvý muzikál, ktorý som dopozeral (od začiatku) až do konca. Nie som žiaden fanúšik tohoto žánru, nikdy ma nenadchol (čo som sa – ako OBROVSKÝ Fanda Music všetkých štýlov – vždycky divil). A i keď som v polovici Rocketman-a skoro nevydržal a „vypol ho“, skrz i pre tento žáner typických – rýchlo meniacich sa abstraktných scén, nakoniec som to akosi prečkal a postupne si zvykol. Skutočný Elton John (ktorý sa ako spoluproducent podieľal i na výrobe filmu) údajne pri premiére nevydržal a niekoľkokrát sa mu v očiach objavili slzy. Zrejme ich vyplavilo to množstvo spomienok, keď si uvedomil, ako sa nie raz k blízkym choval hnusne, odporne a bezcitne. Kto vie – koľkoráz by zvlhli oči i nám – ak by sme sa dívali na vlastnú biografiu. Lež – jak pravil raz Ježiš – „Nech ten kto je bez viny – hodí kameňom“. I keď pochybujem, že si to pustím ešte raz niekedy – hoc som veľkým fanúšikom hudby E.J. (ak – tak možno tak za 10 rokov). Ale tie dve hodinky pri tomto filme neľutujem, bolo to fajn.  P.S. – a Nikdy nezabudnite kým ste a zmierte sa s tým.

„točiť“ filmy o lesbických – či gay láskach, je v mnohých vyspelých krajinách už prirodzené – to len v našom stredo- a východo-európskom regióne sme ešte duševne nevyspelí a mentálne „100 rokov za opicami“. Ak do toho ešte zamiešate cigánočky (mám na mysli snedé dievčatá žijúce civilizovane medzi nami – nie z osád prevažne východu SR), každý zakomplexovanec pocíti hneď vzrušenie sa pohoršovať – pritom ide v skutočnosti len o bezvýznamnosť jeho bytia. Každému zdravému mužovi si myslím, že nemôže byť nepríjemné sa dívať na dve bozkávajúce dievčatá, veď, ak ani v tom najútlejšom rozbehu hormónov a vhupe do erotického života – nikdy nesníval o ruskej trojke, tak to sa dá pokojne nazvať aj ako veľký deficit testosterónu. Carmen a Lola sú dve rozkošné mladice, ktoré sa práve spoznávajú, odhaľujú – i každá sebe samej -  svoju sexualitu; a to i napriek obrovskému riziku možných tragických odhalení v komunite prostredia, v ktorom vyrástli a žijú. Tam, kde sú sloboda, rešpekt a tolerancia utlačované spoločenskými konvenciami, predsudkami a zaužívanými spôsobmi ľudskej existencie. S približujúcim koncom filmu to začína postupne gradovať a pozorný divák odhalí, že je len otázkou času, kedy to celé praskne. Ale hlbokou podstatou Grandióznosti záveru je skôr ukážka toho ako predsudky a mentálna zakrpatenosť vám môže úplne zničiť srdce a život (ak nedokážete odtolerovať – že niekto vám veľmi blízky je iný – než ste si ho „vykonštruovali“). Je to skutočne zaujímavé a aj odvážne, že sa tvorcovia rozhodli vložiť túto tému do prostredia, ktoré je AJ oproti tomu nášmu – ešte viacej konzervatívnejšie a intolerantnejšie, s omnoho väčším deficitom chápania inakosti. Možno práve ten Odkaz – je omnoho dôležitejší a silnejší než samotný dej a scénár.

Začnem od poznania na konci 😊 : To, že film natočil Ridley Scott ma mierne – ale príjemne šokovalo. Nepasujem sa za fanatického znalca kinematografie, no R.S. som doteraz vnímal ako pána tvoriteľa famóznych, výpravných, akčných – ale kvalitných – filmov. Po Dobrom Ročníku ho v tých vodách škatuľkovať by bolo hlúpe. Táto – mierne romantická oddychovka spĺňa aj tie najprísnejšie kritéria netuctových snímkov tohoto žánru. Každý, kto má slabosť pre nádherné prostredie v prírode, s množstvom slnka, dobrého vína, i nádychu rozprávkových malých „vesničiek“ charakterizujúcich podstatu prírodného bohatstva Európy – si musí prísť na svoje. Pridáte k tomu občas dobré jedlo a štipku romantiky; i keď – mi trochu vadila gýčovitosť podstaty príbehu o kontraste bohatého workoholismu – pred užívaním si každodenných radostí, slastí ale i starostí bežného života... No atmosféra – aká odtiaľ na mňa žiarila to jednoznačne predčila. Možno musí byť človek aspoň v kútiku duše bohémom a pôžitkárom, aby mu ten film niečo povedal viacej okrem vyrieknutých tam slov a deja. Ja som sa do neho pustil druhý-krát po cca 15-tich rokoch, a zo začiatku som sa trochu obával tej romantiky, aby nespadla na dezolátnu úroveň štýlu – á La „Steelov-ej braky“! Avšak, z omylu ma rýchlo vyviedli aj postavy, ktoré s vábením, náznakmi i blúznivosťou narábajú opatrne a servírujú ju divákovi sťaby jak po kúskoch hltov dobrého vína. BTW – k tomu vínu, toľko ho tam je, toľko ho nalievajú a popíjajú – až som si musel jedno to kvalitné na večer dať zachladiť aj ja. Po takomto filme sa nepatrí piť 3-4 eurové „patoky“ 😊