Na dno vášne

Ešte emotívnejší Almodovar, ako Všetko o mojej matke a Hovor s ňou. Takýto scenár mohol skončiť ako základ totálne gýčovej červenej knižnice, alebo ako geniálneho diela. Na dno vášne sa blíži druhej méte. Názov je absolútne výstižný, tu sa ide až na dreň emócií, vášní, smútku, hnevu a lásky. A všetky sú maximálne uveriteľné. Almodovarova réžia je nebezpečne istá, v pravých momentoch tasí prekvapivé zvraty (u nich obzvlášť platí, že v rukách amatéra by pôsobili ako nechcená paródia) a občas len tak mimochodom prekvapí vtipnou scénkou, nijako neobohacujúcou dej, ale napriek tomu silno zapamätateľnou, ako napríklad spoločná radosť z gólu. (20.02.2016)

Príbeh je veľmi chytrý a provokatívny. Tento príbeh zahŕňa postavy, ktoré sa zdajú byť úplne vedené osudom a vždy viazané na svoje osudy. Každá z postáv prechádza v relatívne krátkom čase radikálnou premenou. Nakoniec nie je nikto nevinný a všetci sú obeťami, ale existuje romantická nádej na svetlejšiu budúcnosť a nový štart do života. 8/10 (09.07.2021)

Škoda toho hlúpeho deja, príbeh o chlapíkovi, ktorý vyjde z väzenia s cieľom stať sa majstrom sveta v súložení, potom svoj objekt spaľujúcej vášne takmer usúložiť k smrti, na druhý deň ju odkopnúť a kochať sa, ako ju tým vytrestá, že už ďalej nemôže rátať s majstrom súložníkom, je fakt riadny úlet, ktorý sa mi do serióznej drámy moc nehodí. Avšak P. Almodóvar aj z tohto negatíva dokázal vyťažiť maximum, predovšetkým angažovaním príjemných hercov, ktorí dokázali dať svojim postavám ďalší rozmer v podobe svojej charizmy a výborných hereckých výkonov. S jednotlivými charaktermi sa v snímku narába priam geniálne, povahy a dôvody správania sa postáv (akokoľvek čudné) sú tu podané ako na lopate až pod nohy diváka, to sa však nedá povedať o ich vzájomnom prepletaní a interakcii, aj keď ani v tomto smere to nebolo najhoršie. Čakal som ale viac, po pocitovej stránke ma preto film moc nezasiahol, skôr išlo o taký konzumný efekt v štýle prišlo, odišlo, dobre sa na to pozeralo a ľahko sa zabudne. 75/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou. (20.04.2015)

Mám rád filmy, kde čas plynie rýchlo a objavujú sa titulky O dva roky, O štyri roky, O dvadsať rokov... A hlavne, keď sú tam zaujímavé postavy vo zvláštnych situáciách, aké nevymyslí hocikto. A ešte som rád, že Almódovar sa nesústredil na nejaké štvor a menejpercentné menšiny a ani na hĺbku ženskej mysle. Takže vo výsledku je pomsta ešte sladšia a vášnivejšia, ako bol pôvodný plán, a to bol plán pekne desivý. Silné štyri hviezdy, takmer také silné, ako pri Koži, v ktorej žijem. A za GÓL, za ten patrí osobitná pochvala, ako do drámy vtesnať humorný prvok bez násilia na divákovi. –––– Vy, čo nepijete, si myslíte, že sa tým všetko vyrieši. –––– "... Prekliaty budeš, keď vojdeš, aj keď vyjdeš." Keď to Mojžiš písal, určite myslel mňa. (21.02.2016)

Almodóvar, potažmo celý španělský film to opět dokázal. Žádná jiná kinematografie nedokáže tak osobitě propojovat thriller, drama a erotično do tak zajímavého a atmosferického mišmaše. Almódovar, Amenábar, Medem. Tři králové, pro Španěly tak příznačného, žánru, který by jistě časem snad i zasloužil nějaké to vlastní pojmenování. Než se to stane, mám alespoň čas, doplnit ještě jejich filmografie. 7/10 (14.05.2014)