Réžia:
Gaspar NoéScenár:
Gaspar NoéKamera:
Benoît DebieHrajú:
Sofia Boutella, Romain Guillermic, Souheila Yacoub, Kiddy Smile, Claude Gajan Maude, Giselle Palmer, Taylor Kastle, Thea Carla Schott, Sharleen Temple (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Film sleduje skupinu dvadsiatich tanečníkov, ktorých čaká trojdňové skúšanie v starej škole uprostred lesa. Tu zorganizujú záverečnú párty s veľkou misou sangrie. Atmosféra rýchlo naberá na obrátkach, zjavne sú omámení drogami, hoci nevedia, kto alebo kedy im drogy dal. Netreba veľa a ich stav vyvrcholí neurózami a psychózami, ktoré len znásobuje elektrizujúci rytmus hudby. Kým niektorí z nich sa vznášajú, iní sa prepadajú do pekiel… (ASFK)
(viac)Recenzie (331)
Čekal jsem to mnohem tvrdší. Zklamání. Hudba fajn, kamera podtrhuje perfektně celou atmosféru. Horor to tedy v žádném případě není. Mé očekávání nenaplněna. Dvě * fakt jen za nápad, hudbu a kameru. ()
Totální odpad. ()
Snímek má něco do sebe, ale cílová skupina asi nejsem. Uvítal bych přece jen nějaký ten scénář. Každopádně drogové peklo je natočeno výstižně. 40% ()
Sangriový dance team building se značně znepokojivým průběh, jenž způsobilo zřejmě nepřiměřené množství LSD v jinak jistě lahodném moku. Démonická emoční katarze, která dělá z ne zcela stereotypních lidských tvorů, neovladatelné stádo. Skvěle zvládnutá technická složka filmu. Díky kameře, střihu, otáčejícího se obrazu si místy připadáte jako přímý, na tripu jedoucí účastník párty, která se jeví jako čím dál tím více zvrácená. Minimální dějový přínos není třeba řešit. Prostě pekelná jízda, ze které není pro některé návratu. ()
Paráda!! Gaspar Noe nezklamal. Celkově to na mě působí, jako kdyby chtěl jednoduše zachytit asi nejšílenější možný bad trip na LSD, a vybral si k tomu perfektně autentické pozadí plné tanečních kreací. Snímek není příliš dějově náročný, ale Gaspar zkrátka umí pracovat s emocemi - a nejlépe s těmi krajními. Připravte se na přespříliš agrese, bizarnosti, šílenství a zoufalství. Překvapil mě i konec. Film je neobyčejný, výstřední. Opět vynikající kamera, jako v jeho dalších filmech. Příjemně mě překvapila Sofia Boutella i její skvělý herecký výkon. ()
Ja uplne nevim,takovej jeden dlouhej videoklip...Pribeh?Kde?Horor? To urcite ne... Vsichni akteri totalni nesympati...Kamera pekna,ale nic nevidanyho... Mozna tomu dam jeste jednu sanci za cas,ale ted mi to prijde jako ztrata casu... ()
Bolo to riadne dzignuté. najhoršie je, že to stále bolo v rámci reálií. preto by som to označkoval ako psycho súčasných dní. mladí nech sa zabávajú a starší možu spať, akoby povedal kandidát na primatora namestova jan feja 👉 https://www.youtube.com/watch?v=ltmdS4kX8AY 👈 BOMBY 🔥neje to na horora, pri ktorom sa vyslovene bojíte, ale je to taký ten neprijemný fíling pozerať sa na tie stratené duše a čakať, komu viacejky preskoči. stojí určite za pozretie. skvelí herci💙✌️ ()
Kým sa na začiatku len tancovalo, tak to bolo fajn a to nie som žiadny tanečník. Postupne, ako hustla atmosféra, mne redli nervy. Síce som tento drogový balet dopozeral, ale nestálo to za to. Škoda, na začiatku to vyzeralo sľubne. ()
Takhle to dopadá, když nemáte peníze, scénář a sedmnáct let používáte jednu vizuální formu vyprávění (jednoho kameramana, jehož styl by se po přelomu tisíciletí mohl zdát zajímavý). ()
Jediným hororovým zážitkem je kamera. Óda na zvrácenost. Tam, kde von Trier dokáže zvráceností film vygradovat, Noé jen znechutí. Jestli tohle má být vidění současného světa podle GN, tak potěš koště. Pokud bych musel k pochopení filmu požít něco silně nelegálního, není něco v pořádku. Anebo je v nepořádku celé tohle "dílo" ... ()
Mělo to své momenty, ale především za pasáž, kdy se hojně mluvilo a kdy už jsme film málem vypnuli, to bylo k nevydrzeni. ()
Život je příliš pomíjivé potěšení na to, aby se člověk díval na tento film. Lidé, kteří se mi nelíbí, dělají pohyby, které bych nesvedl, ale nelíbí se mi, na hudbu, která se mi nelíbí, v prostředí, které se mi nelíbí. Pak mluví o sexu. Pak zase tančí a začne se hýbat kamera. A pak dělají věci, které bych svedl, ale asi si nechám zajít chuť. Při použití záchodové metafory pro sledování filmů: Kadit lze doma, nebo venku, kadit lze na záchodě z porcelánu, kovu, případně v roští, utírat se jde do dvou vrstev, tří vrstev, čtyř vrstev, do růžového, bílého, modrého... a pak lze kadit do dlaní a rozmazávat exkrementy po stěnách kabinky. To je Climax - pro někoho umění, pro mě defekační zkušenost, kterou už nechci nikdy zažít. ()
Miluju Ariho Astera, užil jsem si Suspirii, ale tohle.... Líbí se mi ta tíživá atmosféra, to zlo co se vkrádá do děje a ty správně nesympatické postavy, ale to je tak všechno. Chápu umělecký záměr, ale tohle asi není úplně pro mě. To už radši Pán Much. ()
Působivé. Něco nového. ()
Áno pozerať hodinu a pol na tancujúcu feťácko-teplošskú bandu tomu sa dá povedať horor... ()
Môže byť geniálna kamera, môžu byť skvelí tanečníci, ale nechápem, čo mne ako človeku chce toto "umelecké dielo" akože povedať. Veď na to sa nedá ani dívať... ()
Tohle byl s jasným přehledem ten nejchaotičtější film, co jsem kdy viděl. 10/10 ()
Za me slusny psycho, ze kteryho jsem ten vecer mela nocni mury. Dala bych tri hvezdicky, ale za ten konec, kdy vlastne nevite, kolik jich vlastne prezilo - jen dve, jednou videt stacilo.:) ()
MEGA SPOILER! Podstatnú časť svojho doterajšieho života som strávil v presvedčení, že databázy označované slovom filmové sú prehliadkou umenia výlučne filmového. Ako som však nedávno zistil, mýlil som sa vskutku šeredne. Už po niekoľkých nevinných návštevách sekcií s komentármi som dospel k záveru, že sa zároveň jedná o demonštráciu schopnosti jej užívateľov vykazovať známky života napriek skutočnosti, že ich početná väčšina nosí hlavy permanentne ukryté vo vlastných konečníkoch. A čo je ešte pozoruhodnejšie, spomínaný jav sa v tejto komunite vyskytuje hneď v niekoľkých štádiách. Kým jemnejšie povahy si otvor rektálneho potrubia iba z času na čas zľahka pošteklia končekom jazyka, pokročilejší adepti tohto remesla si doň už zvládajú samostatne zastrčiť nos až po koreň a v krátkom čase tu bez väčšej námahy nepochybne nájdete aj jedincov, ktorí si do nich hlavu pred odoslaním každej recenzie neváhajú zaraziť až po obličky, pričom v schránkach im denne blikajú desiatky správ od začínajúcich pornohercov s prosbami o radu, ako v tejto krkolomnej praktike dosiahnuť v krátkom čase čo najväčší progres a každým rokom sa objavujú v nomináciách na Nobelovu cenu za prínos v medicíne, nakoľko apendix si vďaka svojmu koníčku hravo dokážu vyšetriť aj bez použitia rontgenu. Práve hodnoteniami niekoľkých členov poslednej kategórie som sa rozhodol riadiť aj pri výbere vyššie uvedeného filmu, nakoľko piatimi červenými ho bez zaváhania ocenil aj samotný HLAVNÝ (!), ZDEJŠÍ (!), a HOROROVÝ (!) EXPERT Psychor, pričom, ako som zakrátko pri zbežnej návšteve jeho profilu zistil, uvedené prídavné mená nezabudne starostlivo zdôrazniť takmer v každom svojom fundovanom posudku, akiste pre prípad, že u menej bystrých a jemu nepodobných adeptov umenia filmovej kritiky by mohlo dôjsť k nedorozumeniu, napríklad by mohli prepadnúť mylnej domnienke, že úlohu hlavného experta tu neplní, ale iba dočasne zastupuje a miesto hororov sa zameriava povedzme na romantické komédie s občasným výskytom sci-fi prvkov. Osobne som Climax v rámci zachovania objektivity zhliadol trikrát v stave triezvom, dvakrát stredne podnapitom a raz po skonzumovaní ročnej úrody modranských lysohlávok, a musím uznať, že zrovna majstrovstvá sveta v duševnej rovnováhe by som po ňom nevyhral, a to ani v prípade, že by som bol ich jediným účastníkom. Napriek tomu mi však nie je známe, čím si film zaslúži označenie za nadpriemerný, ktoré s jeho názvom jedným dychom tak nadšene spájajú stovky kvalifikovaných odborníkov. Pravdou je, že jeho námet je vskutku netuctový, väčšina scén si však zaslúžila ďaleko detailnejšie spracovanie a záver vo vás okrem rozpačitého dojmu zanechá desiatky nezodpovedaných otázok. Ako sa tie halucinogény vlastne dostali do nádoby so sangriou? Podarilo sa nakoniec chlapcovi zo zamknutej miestnosti úspešne dostať? Alebo sa ešte predtým v zúfalstve obesil na kľučke šnúrkou od topánok? Odhliadnuc od spomínaných faktorov, samotný deväťdesiatminútový pohľad na teplých sfetovaných černochov, ako by sa spomínaný počin dal v skratke zhrnúť, môj celkový dojem taktiež nijako nevylepšil, a to nenávistným postojom k menšinám ani zďaleka netrpím, návštevníkov z moslimských krajín hneď pri hraniciach vítam domácou slivovicou a chlebom so slaninkou, homosexuálne páriky na ulici s úsmevom ponúkam čokoládovými venčekmi a svojho černocha púšťam z klietky každý deň hneď na dve hodiny, aby mi vyčistil topánky a popolieval zeleninu v záhrade. () (menej) (viac)