Zlodeji

Dráma z „krajiny vychádzajúceho slnka” o „chudobnej rodine” (, ale bohatej na duchu, alebo, chudoba chudobu bije ?), ktorej minulosť je obalená rúškom tajomstva, že zakrátko pribudne ďalší “člen” domácnosti , ktorého zasvätí HLAVA RODINY do zlodejských praktík, vystrihnutých, ako z Olivera Twista, len ako sa tradične hovorieva :, „že s krčahom sa chodí po vodu, pokiaľ sa nerozbije” , situácia sa skomplikuje a zdramatizuje, kedy začnú na povrch vyplávať samé nepekné skutočnosti, o ktorých som nemal ani najmenšieho zdania. Zdali sa mi akýsi divní, vôbec som si ich nevedel zaradiť do hocakej kategórie, skrátka - prevažoval, taký zvláštny pocit niečoho znepokojúceho, čo sa bežnými citáciami nedá absolútne popísať. Čím záhadnejší scenár Hirokaza Kore'edu bol, tým viac ma interesovala réžia taktiež Hirokaza Kore'edu. Najsilnejší je film bezpochyby - cca. posledných 30-45 minút pred koncom, kedy som sa intenzívnejšie ponoril do sledovania, ktoré ma predtým bohvieako neinteresovalo, čiže tým pádom sa miska váh naklonila na stred : ani zlý, ani dobrý, taký priemerný, malo to čosi do seba, čo ukázal úplne posledný záber malej Juri, ktorá sa asi mala lepšie, ešte zase predtým, než sa opäť vrátila tam, kde ju to nenapĺňa, vyzeralo to, že áno ? Hirokazu vidí k-a-z-y všade tam, kde to iní vidieť nedokážu, čím si vytvára realistickejší pohľad na realitu, ktorá je medzi nami ! (06.04.2019)

"Raději jsem neměla ten román...." Japonské pojetí Oliwera Twista. Zloději samozřejmě kradou a učí krást, ale na rozdíl od svých britských kolegů jsou hodní obecně a zvláště na děti (podobně tak i okradení). Šhota Šibata krade - na rozdíl od Oliwera - bez odporu (duševního i fyzického), ale dokáže posléze říct, že už toho má plné zuby. Ostatně to nejpodstatnější známe. Děti (zmíněny Džó Kairi a Miyu Sasaki ve svých rolích) už aprioru vědí/ tuší, že pokrevní příbuznost je jim celkem k ničemu, pokud je rodiče přehlíží (ůmyslně volím mírné slovo), a naopak zlodějem není ten, kdo jim nekrade jejich duši - a tak ve adoptivní rodině raději tolerují krádež, podvod, prostituci a vraždu, než by doma se musely nechat srážet šikanou, posměchem a nedůtklivostí. (12.05.2019)

Autor scénáře a režisér Hirokazu Kore-eda vyplnil film zajímavým pozorováním japonské rodiny s humorem, pozorovatelským talentem a vyplněním každého charakteru postavy. Sází více na nevinnost než na citové vydírání diváka. Film o rodinné lásce a vytrvalosti života na okraji společnosti. Kore-eda tyto otázky zkoumá pomalu, takže film není pro každého. Po hodině došlo také na erotickou scénu. (27.05.2019)

Väcsinu filmu to vyzera ako klasicky pomaly Koreedov film o nejakych postavach na okraji ludskej spolocnosti. Nuda to nebola, ale ani ma pribeh postav dvakrat nestrhol. Filmy o podobnych temach sme uz od neho videli. Lenze v poslednej stvrtine sa rozvinie velke klbko spletitych a necakanych vztahov celej tej nesurodej rodiny co doda na intezite predosleho deja a zaroven ponukne divakovi viacere myslienky na zamyslenie. Na druhe zhliadnutie bude film urcite fungovat ovela lepsie. Takze zatial za 8/10. (28.03.2019)

Nemám problém s japonskými filmami. Nakoniec tento film sa mohol odohrávať kdekoľvek, možno do istej miery aj v cigánskej osade. V tomto filme si nebiologická rodina vymyslí nejaké poučky (kradnúť tovar, ktorý v obchode nikomu nepatrí, škola je iba na to, čo sa nedá naučiť doma a pod.), ktoré im umožňujú vnímať svoj parazitný spôsob života ako niečo morálne a prípustné. Mojim problémom je, že sa tento spôsob života kladie schematicky do opozície proti biologickým rodinám, ktoré sú vždy horšie, ako toto spoločenstvo. Preto nemôžem považovať film za kvalitnú sociálnu drámu, iba za ďalší manipulatívny pokus narúšať obvyklé životné pravdy. Preto iba priemerné hodnotenie. (11.11.2019)