Noc hrôzy

„I'd be safe and warm, If I was in L.A., California dreamin', on such a winter's day…“ Asi se shodneme, že moderní historie stěží nabídne známější home invasion událost, než je vražda Sharon Tate (možná ještě útok na kansaskou rodinu Clutterů, kterého se chytil Truman Capote či vyvěšení rudých trenek na Milošovu střechu), ale Mansonem přitahovaný Leonetti tu Noční můru z Cielo Drive uchopil za špatný konec. Vše chtěl postavit na dusné a znepokojivé atmosféře, té ale i přes krátkou stopáž nedosáhl, uměleckou licencí ala tahání kladiva po silnici ničemu neprospěl a konfrontace se závěrečnými autentickými fotkami a videi už jen zvýraznila slabost celého projektu. Otázkou zůstává, jestli by celkové vyznění ovlivnily přitáhnuté šrouby u explicity, ale já má za to, že ne. P.S.: Nebyla zmíněna zajímavost, že o den později Mansonovo Helter Skelter seskupení zavraždilo v L.A. manžele La Biancovy, křestními jmény Leno a ROSEMARY. Jestli ten krví napsaný nápis na dveřích nakonec neznamenal Polanski Je Bůh.. (16.05.2017)

Ja neviem. Nie je toto miesto, kde by som si povedal, že dobrý kameraman nemusí nutne znamenať, že sa z človeka stane rovno aj dobrý režisér? Nebudem odoberať Leonettimu ambície k tomu, že by chcel byť filmovým režisérom, no reálne mám pocit, že rovnako ako v roku 2014 s "Annabelle" sa jeho spolupráca so scenáristom Garym Daubermanom nevyplatila. Prečo? Pretože tento scenár absolútne nedokážu zachrániť relatívne obstojne spracované sety alebo jedno-dve miesta s troškou atmosféry. Pretože zvyšok filmu je podľa mňa absolútna urážka hororového žánra a rovnako aj príbehu podľa skutočnej udalosti. Keby neviem, že je to podľa skutočnej udalosti, a že tu mali vystupovať skutočné osoby, tak mi to reálne ani nenapadne. Pretože všetko bolo spracované ako klišé. S veľkou dávkou falošných ľakačiek, slabých momentiek, otravných dialógov a vedeli sme presne ako budú jednotlivé scénky nasledovať a ako to celé dopadne. A najhoršie na tom je, že nepochopíme z filmu absolútne nič. Mohla by to byť úplne normálna vyvražďovačka ako v akomkoľvek inom filme. Nebolo tu nič, čo by bolo pre mňa originálne, alebo minimálne zaujímavé. To je to najhoršie. Malo by to byť aspoň zaujímavé. Toto je film, podľa skutočnej udalosti. Vystupujú v ňom sfanatizovaní ľudia, ktorí skutočne tieto činy spáchali. Lenže v realite by som mohol povedať, že sú to proste len nemí zabijaci, z ktorých reakcií nechápem absolútne ničomu. A až zo záverečných 2-och minút pochopím, že sú to fanatici a nie len nejaké dospelé detičky, ktoré sa nejakým spôsobom v 69-tom dostali ku kópii filmu "The Purge". Lebo z podania tohto filmu to mohli byť aj nejakí ľudia, ktorí si povedali, že dokážu, že aj rozprávky môžu byť nebezpečné pre výchovu. A okrem toho tá idiotská "Little Red Hood" skladba, ktorá to musí ešte spraviť aj tak očividne... všetko je na tomto filme zle. Podľa mňa je to hororová tragédia. Nie preto, že by sme tu mali len zlý film. Možno by som mu dokázal odpustiť niektoré veci, keby to nebolo podľa skutočnej udalosti. Podľa udalosti, ktorú by som si chcel pozrieť spracovanú lepšie. Aby som mohol viac poznať udalosti ohľadom tejto rodiny a aj ohľadom zosnulých. Tento film to neprinesie, a neviem ako by sa na to dívali obete, keby ešte žili a mali možnosť vidieť tento odpad. Verím, že niektoré pocity by určite zdieľali so mnou. Hodnotenie: F (11.06.2017)

V lete roku 1969 sa Sharon (Katie Cassidy) vyberie do svojho letného sídla, aby sa tu zabavila s blízkymi. Ešte pred začiatkom zábavy ich však prekvapí skupina neznámych útočníkov, ktorí sa snažia dostať do domu a zbrane v ich náručí ukazujú, že rozhodne neprišli s dobrými úmyslami. - Tematika velmi blízka hororovému fanúšikovi. Pýtate sa prečo? No pretože Roman Polanski si v tom čase užíval slávu, ktorú mu priniesol horor Rosemary's Baby, ktorý ho mimochodom dostal aj na Oscary, a v tom dostal správu o tom, že jeho maželka bola brutálne zavraždená Mansonovým kultom. A ako túto tematiku využil môj oblúbený kameraman John R. Leonetti? V podstate celkom dobre. Drží sa prípadu celkom detailne, takže nálepka o skutočných udalostiach nebola tentokrát použitá len kvôli marketingu. Celý príbeh sa odohráva v noci, takže atmosféra funguje ideálne, a to idylické umiestnenie domu v Los Angeles ešte zvýrazňuje tú brutalitu vrážd. Technicky je to zvládnuté špičkovo, ale na to si samozrejme režisér dohliadol, keďže sám má na svojom konte najlepšie moderné horory ako Dead Silence, Insidious alebo The Conjuring. Má to aj viacero nedostatkov, ktorými sú pomalé tempo a slabé dialógy, rovnako ako takmer žiadna krv a gore. Najviac ma však mrzí to, že záporáci dostali tak málo priestoru, pretože napríklad taký Tex Watson, ktorý celú akciu viedol, bol absolútne neludské zviera. Inak je to vydarený horor, ktorým režisér skrátil čakanie na svoj ambicióznejší projekt Wish Upon. Každému odporúčam po dopozeraní si prečítať niečo o tom, čo sa počas osudovej noci stalo a pozrieť si fotky, pretože sú extrémne brutálne, ako napríklad táto: http://i61.tinypic.com/6ss3gn.jpg. + herec z Final Destination 5 + herec z Annabelle (25.04.2017)

Okolo Charlesa Mansona sa bohužiaľ vytvorila aura kultovej osobnosti, ktorá má mnohých fanúšikov. Pokladám to za zvrátené, pretože Mansonova nadrogovaná „rodina“ (muž a tri ženy, Manson sa akcie nezúčastnil) na popud psychopatického kok*ta v r. 1969 mimoriadne brutálna zavraždila šiestich nevinných ľudí, vrátane tehotnej ženy a tým pádom logicky i jej ešte nenarodeného dieťaťa. Jednalo sa o menšie stretnutie priateľov a tou tehotnou ženou bola 26-ročná manželka režiséra Romana Polańského, ktorý v tom čase nebol doma. Párty sa mal zúčastniť aj Steve McQueen, ale ani on nakoniec neprišiel, čo mu zachránilo život. Keď Sharon Tate videla, že Mansonovi prívrženci ju nemienia nechať žiť, navrhla im, aby sa postarali aspoň o prežitie dieťa a povedala im, že ju potom môžu zabiť. Vrahovia nemali zľutovanie a zavraždili nielen ju, ale aj jej nenarodeného syna. Steny miesta činu, na ktorom sa ohavná masová vražda odohrala, vrahovia krvou obetí počmárali vulgárnymi šialenosťami, aké vyplodí len chorý mozog. Takýchto ľudí nikto normálny nemôže akceptovať. Kebyže ich polícia namiesto chytania odstrelí akobesnú líšku a hodí do jarku, len by tým spolčonosti urobila službu. V roku 2016 sa o tom rozhodol nakrútiť film ex-kameraman John R. Leonetti, podporený nečakaným úspechom svojho režijného hitu o zabijackej bábike Annabelle. Je zvláštne, že taký film vôbec vznikol, pretože dané udalosti sú stále živé (ako Polański, tak väčšina vrahov stále žije). Ale OK, prečo nie. Tvorcovia sa film rozhodli poňať ako home invasion, ktorým dané udalosti ostatne boli. To mi pripadalo ako zaujímavé rozhodnutie. Režisér sa vybavil sympatickými obeťami, odpornými vrahmi a prekvapivo pôsobivou retro atmosférou. Je to mrazivé a má to niečo do seba. (29.05.2017)

Tohle se na poslední film, co jsem v roce 2019 viděl opravdu hodilo, jelikož tu bylo pár ohňostrojů. Každopádně, přemýšlel jsem, jestli tomu nakonec nedám slabé 3*, ale co jsem nad tím přemýšlel, tak mi to na ně nestačí. Téma to má silné a opravdu drsné, bohužel se to i přes tu sympatickou délku zrovna nepovedlo. Snaží se to místo brutality sázet na atmosféru, to oceňuji, ale i tak to ne vždy zrovna vyšlo, hlavně dost dlouho trvá, než se něco začne dít. I jako horor to působí poněkud průměrně a emocí to ve mě zanechalo minimum. Lepší 2* (31.12.2019)