Večná zima

V roce 1944 bylo na rozkaz Stalina, s vědomím a souhlasem Churchilla a Roosevelta, odvedeno na nucené práce 700 tisíc maďarských mužů a žen. 300 tisíc z nich se už nikdy nevrátilo. Kdo se domů vrátil, nesměl o letech strávených v pracovním táboře nic říct. Ani vlastní rodině. A jako pocta těmto lidem byl natočen tento snímek, který nelidské utrpení vězňů záměrně odlehčuje dnes tolik populární romantickou linkou, jakou známe i z české kinematografie, viz 'Colette' (2013). Neinspirovali se takhle náhodou maďarští tvůrci právě tímto snímkem? Maďarský snímek, stejně jako náš zmíněný český, připomíná významný moment v národních dějinách, avšak nikoliv jako historické drama. Přímo se zaměřuje na lidský osud. Právě romantická linka navodí lepší pocit diváckého pohodlí k lepšímu uchopení stavu věci, čímž se zvyšuje lepší porozumění dané hrůzi minulosti. Příběh obsahuje spoustu detailů, velký důraz ke každé scéně a přirozeně málo dialogů, čímž se posiluje už tak silná atmosféra celého konceptu příběhu. Právě vizuální stránka navozuje napětí a zoufalství jedinců a vůbec není třeba dál něco vysvětlovat. Jedná se o silný snímek, který by si měli Maďaři připomínat hodně často. (08.02.2020)

Tohle už není tápání, fabulování, experimentování, improvizování, vzlet nápadů a jejich nápaditá realizace, čímž se vyznačovala maďarská kinematografie dosud, tohle už je maďarský "hollywood". Samozřejmě v tom nejlepším smyslu - až má člověk chuť, chytit jej na hruškách, alespoň v detailu, když v celku to nejde. Na hruškách nebo na jablku: žádný vězeň v gulagu by po sobě nezanechal ohryzek (aby se s ním kamera mohla mazlit). Z jablka zbude vždy jen stopka a čtyři zrníčka (ale i ty by se daly výtvarně využít!). V tomto smyslu byly velice působivé i obrázky tábora a okolní krajiny, kterými byl děj spoře prokládán. Rajmund měl 5 pravidel jak se chovat, aby tábor přežít. Neznal však to jediné, jak se chová a myslí žena: Žena mluví vždycky pravdu. Ta pravda je ale pravdou jen tehdy, když to říká. A stěžovat si na ženy v tomto smyslu, nemá žádný smysl. (12.12.2019)

Na tému Gulag asi najlepší alebo min. jeden z najlepších filmov aké som videl. Maďari naozaj zabodovali, film má úžasnú atmosféru, herecky výborne obsadené i zahrané. Záverečná scéna s naťahovaním diváka, či sa hlavným hrdinom podarí ísť spolu, je absolútne skvelá, jedna z tých nezabudnuteľných. Presne takto sa to dialo nielen v Maďarsku, ale aj u nás v Československu, myslím, že štatisticky o dosť viac na Slovensku ako v Čechách. Mám zopár kníh na túto tému a vždy si rád prečítam akúkoľvek. Osobne pracujem v stavebníctve a raz sa mi stalo, že ma oslovila jedna staršia pani, či by som jej nevymaľoval izbu. Popri práci sme sa nejako dostali k vojne (starších ľudí sa vždy pýtam ako bolo) a po dojímavých slzách z nej vyšlo, že po vojne prišli Rusi do Medzeva (pri Košiciach) a manžela jej bezdôvodne naložili do auta a už ho nikdy nevidela. V Medzeve, rovnako ako v tomto filme rovnako žije nemecká menšina takz. "švábi". Aj takéto príbehy píše život...Skvelý film. 100%. (31.10.2020)

Oko za oko, zub za zub. Rusko -Maďarská história nie je práve najlepšia, v 1849 ruskí kozáci dali világoš Lajosovi Kossuthovi pri Világoši, 1 sv. vojna v Rusku v zákopoch, 2 sv. vojna a potom Kádarov gulášový komunizmus pod Moskvou. Film začína v roku 1944, to už Maďarské vojská (2 armády) utrpeli ťažké porážky na Done a pri Stalingrade a sovietska armáda prichádzala na územie Maďarska. A kruto sa mstili, všeobecne známe rabovanie, popravy a znásilňovanie žien. Ako každá Európska krajina aj Maďarsko/Juhoslávia malo nemeckú menšinu, Švábov. Tí boli prví na muške, pochytaní a poslaní do Gulagov. V tomto prípade kdesi do Donbasu. Keď si takýto film človek pozrie možno sa zamyslí ako to mohli v tých podmienkach prežiť. Otrocká práca, nedostatok stravy, týfus, svrab...Jediné čo chýba je neľudské zachádzanie Červenoarmejcov (na moje prekvapenie). Irén, hlavná postava prežila 5 rokov v Gulagu len vďaka tomu, že sa do nej zamiloval Šváb Raimund z Vojvodiny. Jeho 5 pravidied prežitia s nádejou vrátiť sa k najbližším sa osvedčili. Iní z toho vykľučkovali lepšie, taký diktátor Miklós Horthy si to dožil v pohode v teplom Portugalsku aj so sponzoringom bohatých židovských rodín, toto nikdy nepochopím prečo nesedel v prvom rade v Norimbergu odkiaľ ho Američania prepustili ( napr. vyvražďovanie Srbov a Židov v Báčke 1942 !!! ) A kto súhlasil s deportáciou takýchto nevinných do Gulagov si divák vypočuje na konci. (17.12.2019)

Maďarsko ihneď od začiatku vojny sa pripojilo k paktu OSI, (Os Berlín Rím bola podpísaná v roku 1939 a v roku 1940 doplnená o Japonsko) a veľmi ochotne spolupracovalo s Nemeckom vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1944 Maďari prejavili snahu prejsť na stranu Spojencov, odvetou bolo, že 16.10.1944 zvláštna hitlerova jednotka pod vedením Otta Skorzenyho zajala syna maďarského regenta Horthyho, čím ho prinútili k abdikácii. Nástupom k moci Ferenca Szálasiho si Nemci zaistili, aj keď na krátku dobu, ďalšiu lojalitu. A tak bolo Maďarsko posledným nemeckým spojencom v Európe, ktorého obsadzovanie sovietskymi jednotkami bolo sprevádzané krutými bojmi nemeckej a maďarskej armády. Najťažšie boje na prelome rokov 1944 a 45 prebiehali v oblasti Debrecinu, Nireďházy a Budapešti a tak oslobodenecké vojska nemali dôvod brať ohľad aj na civilné obyvateľstvo. 22.12.1944 riaditeľ NKVD vydal rozkaz jednotkám Červenej armády v Maďarsku mobilizovať zdatné osoby nemeckého pôvodu („šváby“) na verejné práce v bezprostrednom okolí. Z “ malenkej raboty“ nakoniec vzišli pobyty v táboroch GUPVI (Главное управление по делам военнопленных и интернированных – Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Pre neznalcov pomerov to neboli povestné Gulagy (tie boli určené pre sovietskych asociálov a politických väzňov). Hlavným táborom pre GUPVI, to znamená systém táborov nútených prác pre internovaných, ktorých považovali za nepriateľov Sovietskeho zväzu, pre oblasť strednej Európy bol Donbas. A tu skončili aj internovaní z maďarskej Tolnianskej župy. Film je natočený na základe skutočných udalostí a spomienok a pripomína osudy stoviek tisíc ľudí internovaných z Maďarska. Pre milovníkov romantiky zdôrazňujem, že film nie je milostným príbehom, ale skôr návodom ako prežiť v nehostinných podmienkach týchto táborov. V postave Ireny sa premieňa vývoj postavy z ženy jemnej, zasnenej, ktorá sa snaží zachovať svoju dôstojnosť a sebaúctu v ženu chladnú, empatickú, ktorú udržiava pri živote krutý pragmatizmus, keď vyrába cigarety zabalené do strán biblie, ktorú jej daroval otec pred odchodom z dediny. A to jej pomáha spoločne so spoluväzňom Rajmundom prežiť. (10.01.2020)