Večná zima

V pracovných táboroch ci pred vojnou, počas vojny alebo po vojne to nikde nemali "na ružiach ustlané". Ani Japonci ani Nemci, ba ani Rusi v sa vo svojich gulagoch s nikým nemaznali. Tento film rozpráva o pracovnom tábore a živote žien Maďariek nemeckého (švábskeho) pôvodu v gulagu v ukrajinskom Donbase (mimochodom je to tá oblasť, ktorú ukrajinskí Rusi sa snažia odtrhnúť od Ukrajiny a vyhlásiť samostatnú republiku). Kruté až neľudské podmienky v tábore počas vojny, ale i po nej sužovali ženy z ktorých mnohé to veru nevydržali. V záverečných titulkoch filmu je poznámka, že do Maďarska sa zo 700 000 odvlečencov vrátilo len 400 000. Film bol veľmi dobre a neskutočne vierohodne natočený. (22.12.2019)

Pribeh madarskej zeny v sovietskych gulagoch. na temu gulagy som videl toho este len malo, tento film ma ani moc nezaujal. Nevedel som ani, za co bola odsudena do gulagu, tempo bolo slabe, reziser Attila Szasz je evidentne len zrucny rutiner. Sandor Csanyi /Kontroll 2003/ sa teda nijak nepredviedol. Ani jedna scena nebola taka, zeby som si ju zapamatal : 60 % (22.12.2019)

Attila Szász mě ještě nikdy nezklamal. Nádherný intimní, ale neskutečně silný jak ve vyprávění, tak v zakončení. Výborný civilní herectví v podání Sándor Csányiho a především Marina Gera, s tou ženskou jsem odžil a protrpěl. Současná maďarská kinemtografie má životní formu, podobnou jako před několika lety Polsko, na tom si trvám. (14.10.2020)

V roce 1944 bylo na rozkaz Stalina, s vědomím a souhlasem Churchilla a Roosevelta, odvedeno na nucené práce 700 tisíc maďarských mužů a žen. 300 tisíc z nich se už nikdy nevrátilo. Kdo se domů vrátil, nesměl o letech strávených v pracovním táboře nic říct. Ani vlastní rodině. A jako pocta těmto lidem byl natočen tento snímek, který nelidské utrpení vězňů záměrně odlehčuje dnes tolik populární romantickou linkou, jakou známe i z české kinematografie, viz 'Colette' (2013). Neinspirovali se takhle náhodou maďarští tvůrci právě tímto snímkem? Maďarský snímek, stejně jako náš zmíněný český, připomíná významný moment v národních dějinách, avšak nikoliv jako historické drama. Přímo se zaměřuje na lidský osud. Právě romantická linka navodí lepší pocit diváckého pohodlí k lepšímu uchopení stavu věci, čímž se zvyšuje lepší porozumění dané hrůzi minulosti. Příběh obsahuje spoustu detailů, velký důraz ke každé scéně a přirozeně málo dialogů, čímž se posiluje už tak silná atmosféra celého konceptu příběhu. Právě vizuální stránka navozuje napětí a zoufalství jedinců a vůbec není třeba dál něco vysvětlovat. Jedná se o silný snímek, který by si měli Maďaři připomínat hodně často. (08.02.2020)

Maďarsko ihneď od začiatku vojny sa pripojilo k paktu OSI, (Os Berlín Rím bola podpísaná v roku 1939 a v roku 1940 doplnená o Japonsko) a veľmi ochotne spolupracovalo s Nemeckom vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1944 Maďari prejavili snahu prejsť na stranu Spojencov, odvetou bolo, že 16.10.1944 zvláštna hitlerova jednotka pod vedením Otta Skorzenyho zajala syna maďarského regenta Horthyho, čím ho prinútili k abdikácii. Nástupom k moci Ferenca Szálasiho si Nemci zaistili, aj keď na krátku dobu, ďalšiu lojalitu. A tak bolo Maďarsko posledným nemeckým spojencom v Európe, ktorého obsadzovanie sovietskymi jednotkami bolo sprevádzané krutými bojmi nemeckej a maďarskej armády. Najťažšie boje na prelome rokov 1944 a 45 prebiehali v oblasti Debrecinu, Nireďházy a Budapešti a tak oslobodenecké vojska nemali dôvod brať ohľad aj na civilné obyvateľstvo. 22.12.1944 riaditeľ NKVD vydal rozkaz jednotkám Červenej armády v Maďarsku mobilizovať zdatné osoby nemeckého pôvodu („šváby“) na verejné práce v bezprostrednom okolí. Z “ malenkej raboty“ nakoniec vzišli pobyty v táboroch GUPVI (Главное управление по делам военнопленных и интернированных – Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Pre neznalcov pomerov to neboli povestné Gulagy (tie boli určené pre sovietskych asociálov a politických väzňov). Hlavným táborom pre GUPVI, to znamená systém táborov nútených prác pre internovaných, ktorých považovali za nepriateľov Sovietskeho zväzu, pre oblasť strednej Európy bol Donbas. A tu skončili aj internovaní z maďarskej Tolnianskej župy. Film je natočený na základe skutočných udalostí a spomienok a pripomína osudy stoviek tisíc ľudí internovaných z Maďarska. Pre milovníkov romantiky zdôrazňujem, že film nie je milostným príbehom, ale skôr návodom ako prežiť v nehostinných podmienkach týchto táborov. V postave Ireny sa premieňa vývoj postavy z ženy jemnej, zasnenej, ktorá sa snaží zachovať svoju dôstojnosť a sebaúctu v ženu chladnú, empatickú, ktorú udržiava pri živote krutý pragmatizmus, keď vyrába cigarety zabalené do strán biblie, ktorú jej daroval otec pred odchodom z dediny. A to jej pomáha spoločne so spoluväzňom Rajmundom prežiť. (10.01.2020)