Dubček
Dubček
Réžia:
Laco HalamaKamera:
Peter KelíšekHudba:
Ľubica ČekovskáHrajú:
Adrian Jastraban, Jiří Zapletal, Vladimír Hrabal, Táňa Radeva, Jakub Jánošík, Peter Trník, Radoslav Šopík, Stano Král, Zdeněk Bureš, Alexandr Loginov (viac)Obsahy(1)
Trvalo to krátko. Eufória z pocitu slobody, viera, že sa napravia chyby minulosti, presvedčenie, že sa Československo zmení na demokratickú krajinu a ľudia budú slobodní. Na čele mnohých významných spoločenských zmien stál koncom 60-tych rokov Alexander Dubček. Charizmatický štátnik s dobráckym úsmevom, ktorý vzbudzoval v ľuďoch nádej, že začnú konečne slobodne dýchať. Lenže to, čo Dubček mienil, Brežnev rýchlo zmenil. 21. augusta 1968 vtrhli do Československa vojská piatich armád Varšavskej zmluvy a demokratizačný proces v našej krajine definitívne pochovali. Takto sa začína historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi. Rozprávačom tohto príbehu je sám Dubček – teda fiction línia je obrazom jeho subjektívneho spomínania, jeho interpretácie historických udalostí roku 1968. Druhá paralelná línia, takisto fiction, sa odohráva v polovici sedemdesiatych rokov. Ide vlastne iba o jeden deň, počas ktorého sa nášmu hrdinovi vynárajú v mysli viac menej dramatické retrospektívy z roku 1968 a ktorý opisuje jeho spoločenské poníženie. Táto línia by mala ťažiskovo zobrazovať jeho život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a netolerancie, čo vytvára najostrejší kontrast k línii rozprávania z roku 1968. Tretia línia je non fiction, ilustratívna, vysvetľujúca a, povedzme, dokumentárna, v ktorej sa používajú archívne materiály, čo sú nevyhnutným žánrovým doplnkom dokudrámy, ale aj nevyhnutnou informačnou pomôckou... Ambíciou tvorcov je, aby sa prelínaním týchto troch línií docielila nielen originálnosť, ale aj dramatický oblúk, ktorý bude presvedčivý, a najmä vo fiction sekvenciách divácky príťažlivý. Film o Alexandrovi Dubčekovi je náročný historický videofilm, realizovaný filmovou technológiou a zámerom režiséra je v spolupráci s dramaturgiou a najbližšími spolupracovníkmi vytvoriť dielo, ktoré túto historickú osobnosť priblíži hodnoverným, uveriteľným spôsobom. Bez jej idealizovania, bez heroizovania, ale v ľudsky presvedčivom portréte človeka, ktorý veril v možnosť demokratizácie totalitného režimu, a tak ho nevyhnutne musel stretnúť osud Ikara svojej doby. (RTVS)
(viac)Videá (1)
Recenzie (147)
Film Dubček: krátka jar, dlhá zima pojednáva o významnom období v dejinách Československa. Úvod filmu je venovaný počiatku roka 1968, kedy už bol vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ Alexander Dubček, postupne mapuje jeho snahu o zavedenie socializmu s ľudskou tvárou, jeho rozhovory s Leonidom Brežnevom a nakoniec sa dostáva až ku dňu 21. augusta 1968, kedy došlo k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Počnúc týmto dňom je vo filme trefne vyobrazená morálna dilema Alexandra Dubčeka o rozhodnutí podpísať tzv. Moskovský protokol a de facto tým schváliť prítomnosť cudzích vojsk na území Československa a potvrdiť nástup obdobia normalizácie spojeného so snahou o zrušenie akýchkoľvek reformných snáh o demokratizáciu komunistického režimu v ČSFR. Vo filme sa taktiež dozvedáme o tom, akú významnú úlohu v celom tomto procese zohrali osobnosti, ako boli Vasiľ Biľak, Gustáv Husák či František Kriegel. Výkony hlavných postáv sú presvedčivé, prostredie je komorné a skvelo naaranžované, čo potvrdzujú aj archívne zábery z daného obdobia. Pre každého, komu nie sú ľahostajné dejiny nášho národa je tento film povinnou jazdou. Tých 85 minút totiž zbehne ako voda a človek si po dosledovaní filmu uvedomí, akú hodnotu má v súčasnom svete sloboda. ()
Halamov film sa nikdy nemal dostať do kín ( vyžiadali si to kinári ), je to náučná doku-dráma vhodná na televíznu obrazovku. Síce zručne, ale komorným spôsobom vykreslené udalosti okolo 21. augusta 1968 si pomáhajú rozprávaním samotnej hlavnej postavy, ktorá si na ne spomína počas osudnej cesty autom 1. septembra 1992. Film sa nesnaží priniesť niečo nové, len rekapituluje známe udalosti. Herecké obsadenie však potešilo. ()
Slovenská kinematografie mě neustále nepřestává překvapovat. Další nesmírně povedený snímek o pro mě celkem neznámé naší historické osobnosti. Oproti Masarykovi teda hodně omezený rozpočet, ale to nic nemění na kvalitě filmu, který je téměř srovnatelný. Víc takových filmů. Za mě naprostá spokojenost na ty naše česko-slovenské poměry. 7/10. ()
Nepochybuji o potřebnosti tohoto životopisného filmu, ale co mi velmi vadí je to, že tu je Dubček vykreslený jen v těch pozitivních, světlých barvách. Vadí mi ta neobjektivita! Když tu byl zmíněn rok 1978, kdy už byl docela obyčejným, ikdyž sledovaným občanem, proč tu nebyl aspoň náznakem zmíněn rok 1969. V tomto roce podepsal, jako předseda federálního shromáždění tak zvaný "pendrekový zákon", který umožňoval beztrestně potlačovat demonstrace proti okupaci. A to pouhý rok po 21.srpnu 1968! Velmi idylicky vyznívá i jeho krátké působení v politice po roce 1989. Jako, že on to myslel dobře a opět chtěl jen vrátit ten "socialismus s lidskou tváří", ale nikdo ho neposlouchal. Saša byl určitě pro mnoho lidí světýlko na konci černého tunelu, ale komunismus a socialismus jsou jen bludy, které jsou nesmyslné a tudíž nereformovatelné! Toď vše k Dubčekovi! ()
Aj keď je "Dubček - Krátka jar, dlhá zima" reálne dobrým a zaujímavým filmom, plynú z neho pre mňa 2 veľké problémy, ktoré mi bránili si ho užiť naplno. Myslím si, že film bude lepším pre ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť niečo a rok 1968 im reálne nič nehovorí. Pretože tí pochopia z toho čo sa reálne udialo. Ja sa však o históriu zaujímam a čo film hovorí pre mňa nebolo nič nové. Takže reálne som sa z neho nič nové nedozvedel. A len sa človek utvrdí v tom, že bol Dubček naivný, že to všetko dopadne podľa jeho predstáv. Na jednej strane ale musím uznať, že jeho názory, o ktorých chcel Sovietov presvedčiť boli veľmi racionálne a keby sa v jeho práci pokračovalo, tak si myslím, že všetko mohlo pre Sovietov dopadnúť úplne inak. Pretože keď sa ľudia cítia dobre, tak je to pre nich väčší dôvod na to, aby vytrvali. Ale miesto toho si Rusi v roku 1968 narezali konár pod sebou a už bola len otázka času, kedy to nakoniec praskne. A to sa stalo roku 1989. Je len smutné, že to všetko muselo stáť niekoľko nevinných životov. Aby sa ukázala Ruská sila. My sme vás v roku 1945 oslobodili a musíte nám byť do konca života vďační a robiť to, čo povieme. "Pekná myšlienka". Môj druhý problém filmu je však jeho kostra. Máme Dubčeka, ktorý si pred svojou smrťou spomína na staré časy a čo sa udialo v roku 68. Ale je to pretkané filmovými zábermi a súčasne aj historickými zábermi, ktoré sú čiernobiele. A neviem prečo to je spracované takto. Lebo to nijakým spôsobom nehovorí film lepšie. Možno to mali poňať buď ako dokument alebo ako film. Nie takýto mix, ktorý tomu nič nepridá. Pre neznalcov film odporúčam, pre ľudí čo o histórii vedia si myslím, že to možno nejako ocenia, ale nie je to nič výnimočné. Ale stojí za pozornosť. A minimálne mi to potvrdzuje 2 veci. Biľak bol Sviňa a Husák sa chopil šance, aby sa ukázal pred Rusmi ako "veľký normalizátor". Hodnotenie: C+ ()
Galéria (27)
Fotka © Forum Film SK
Zaujímavosti (16)
- Adrian Jastraban (Dubček) sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. Hodnoverný výraz dosiahli tvorcovia aj precíznym maskovaním. Kvôli scénam, v ktorých vystupuje Alexander Dubček v závere svojho života, sa vyrábal odliatok tváre herca. Tento proces trval niekoľko týždňov, samotné maskovanie trvalo 5 hodín. (Raccoon.city)
- Kasting prebiehal na Slovensku, na Ukrajine a v Česku. Film je natočený trojjazyčne a s titulkami. Vo filme účinkovalo 35 hercov a 404 komparzistov. Výrobný štáb tvorilo 70 ľudí. (Raccoon.city)
- Natáčalo sa aj v Bratislave. Scény zo zasadania ruskej a československej delegácie v Moskve sa natáčali v Historickej budove Národnej rady SR, v pôvodnej zasadacej miestnosti s dobovým nábytkom. Natáčalo sa tiež v historickej budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. (Johnny.ARN)
Súvisiace novinky
20. Kino na hranici má ve znaku hvězdy
Jubilejní dvacátý ročník mezinárodní filmové přehlídky Kino na hranici, která se pravidelně koná v Českém Těšíně a polském Cieszynie, se blíží. Letos se uskuteční od 27. dubna do 3. května 2018.… (viac)
Reklama