Most cez rieku Kwai

Išiel som do toho bez väčších očakávaní a odchádzal som s tým, že som videl jedno monumentálne veľdielo, ktoré na svoju dobu skutočne nemá obdoby. Tento 161 minút dlhý, precízne vystavaný dej, ktorý ma nenudil ani na sekundu, sa na prvý pohľad nejavil nejak špeciálne. Rok 1957, hovoril som si, snímok o niečo starší ako Spartacus či North by Northwest, si bude určite vyžadovať o niečo väčšie prižmúrenie očí v porovnaní s vyššie menovanými dielami, ktoré ale v konečnom dôsledku nesklamali svojou kvalitou. Dej je zasadený do obdobia druhej svetovej vojny v juhovýchodnej ázií. Zameriava sa na príchod skupiny britských zajatcov do japonského tábora pod velením rázneho plukovníka, ktorý tak, ako už prítomný americký zajatec vie, že za dokončenie železnice, ktorá je v tom čase vo finálnej fáze, bude treba priniesť nemalú obeť, ktorá bude musieť prísť práve od týchto prichodilých zajatcov. Ako dej postupoval, čím ďalej tým viac sa mi potvrdzovalo, že tento film si nevyžadoval absolútne žiadne prižmúrenie oka, a aby som teda hneď aj zhrnul všetky negatíva, tak v úvodnej, a aspoň jednej či dvoch ďalších scénach, keď boli zobrazované stavebné práce v podaní komparzu, a zopár tých úderov puckou či krompáčom bolo vykreslených bez evidentného vynaloženia energie, ktorú by takáto činnosť vyžadovala, mi skutočne udrela do očí, asi o to viac, že žiadne iné negatíva, som nájsť nevedel. Fakt je mi to až divné písať, ale som skutočne toho názoru. Okrem tohto viac-menej spomenutia nie hodného negatíva, vidím len sled častí tejto mozaiky, ktoré boli všetky na veľmi vysokej úrovni, a ktoré zapadli jedna do druhej s klinickou presnosťou. Od úvodnej scény príchodu britských zajatcov, je divákovi servírovaných hneď niekoľko dejových línii. Vykreslenie postáv je výborne zvládnuté, je adekvátne bez zbytočného spomalenia deja. Pozície hlavných aktérov sú jasné, a postupne sa dotvára obraz ich celkového rozmeru a motivácií. Postavy konajú racionálne a vierohodne s ohľadom na prezentované podmienky. Príde mi až blbé takto to písať, ale niečo takéto je ojedinelé aj v modernejších filmoch, nie to v kvázi kinematogratickom stredoveku roku 1957. Dejové linky sa teda rozvíjali, a ja som skutočne hltal každý nový zvrat či nový postoj jednej z postáv. Stredná časť filmu ponúkla hneď niekoľko zásadných vývinov pre hlavné postavy. Atmosféra v tábore nabrala presne opačný kurz oproti zvyšku deja, pričom príbeh amerického zajatca na úteku nabral kvázi smer bumerangu a s nástupom špeciálnej misie, bolo už viac menej jasné, kam bude dej viesť, ale to nič neubralo na šarme, ktorý ponúkala púť do konečného štádia tohto príbehu. Rozuzlenie bolo stále v opare mystérie, a jeden si mohol len užívať pohľady na hlavných aktérov, pomaly ale isto približujúcim sa k cieľu svojej cesty, či už to v podobe presekávania sa džungľou, alebo postupom stavebných prác na železnici. Aby som to skrátil, prejdem teda k záveru a napíšem, že sa radí do tých najlepších, aké som mal tú možnosť vidieť. Finále len podčiarklo kvalitu celkového prevedenia, a pre mňa vyzdvihlo celý film na úplne iný level. Nadšenie neopadáva ani na druhý deň, a tento sťa by osudový sled udalostí, úžasne zrežírovaný, zahraný či scenáristicky grandiózny určite ide spraviť útok na moju top 10. Zatiaľ teda "iba" udeľujem silných 5*, a iba dodám, že som rád, že mi tento film po dlhšej dobe opäť poskytol jeden z tých neočakávane skvelých, filmových zážitkov. (16.02.2023) (menej) (viac)