Ostrým nožom

Kromě toho závěrečného soudního přelíčení, které místy zavání absurditou, působí snímek Ostrým nožem velice realisticky. Akorát je to celé takové trochu utahané. Nemohu se zbavit dojmu, že talentovanější a zkušenější režisér by z tak silného námětu dokázal vykřesat skutečně hodnotný film. (65%) (17.04.2021)

Myslím že základný kameň úrazu je prílišné zameranie sa na osobu otca. Rozvíjajú sa v podstate 3 roviny, Neonáckovia a mafia, otcova snaha a neochotu úradov. Avšak nie každej z nich je venovaný dostatočný priestor. Ďalším kameňom úrazu je obsiahnutie atmosféry. Bratislava a neonacizmus to nie je pár záberov na vyholené hlavy a ich fotky a pár záberov na Dunaj, most SNP a UFO. S týmto napríklad omnoho lepšie pracoval Bebjakov Čistič. Škoda, večná škoda. No napriek tomu to vnímam sčasti pozitívne, je treba robiť chyby, aby sme sa na nich učili a je dobré, že aj takéto projekty mladých autorov dokážu nájsť podporu v dotáciách a dostanú sa aj do komerčnejších kín. Síce jemný podpriemer, ale ďakujem a zaokrúhľujem hore. 2,5* (04.04.2019)

V novembri 2005 zavraždili Daniela Tupého a určite nikto nepochybuje, že sa tvorcovia filmu Ostrým nožom inšpirovali práve týmto ohavným činom. V posledných rokoch slovenský film úspešne reflektuje na politicko-spoločenské udalosti, vznikajú nadpriemerné snímky a bolo tomu tak i teraz. Dôraz však nie je kladený na rekonštrukciu prípadu, ide výsostne o psychologickú drobnokresbu otca zavraždeného syna, ktorý nebol spokojný s mnohými vecami okolo neho a napokon je konfrontovaný s jeho záujmami, ale hlavne s vyšetrovaním prípadu, ktorý ide skôr do stratena, ako k úspešnému vyriešeniu a odsúdeniu páchateľov. Prím patrí Romanovi Luknárovi, ktorý dokázal, že herecké umenie mu stále nie je cudzie. (23.09.2019)

Vôbec nie je dôležité nakoľko film zodpovedá faktom reálnej vraždy Daniela Tupého. Nejde totiž o rekonštrukciu, ale voľnú inšpiráciu. To ale mnohí diváci nevedia pochopiť a vybíjajú sa v údajných nepresnostiach. Dôležité je, o čom film vypovedá. O štáte, kde je úradná arogancia voči ľuďom bez postavenia a moci naočkovaná mocenskej mašinérii asi priamo pri nástupe do funkcie. Arogantní a mlčiaci policajti, ktorí bez tučného všimného nepohnú prstom. Zjavne na úplatkoch založená sudkyňa, pečúca s mafiou, z ktorej jej sypú peniaze za rozsudky v súlade s právom, no popierajúce spravodlivosť. Otravný bulvár sledujúci zavádzajúce stopy, podhodené ktoviekým. Neochotní advokáti, tiež spriaznení predovšetkým s majetkovo vhodným portfóliom klientov. Prokurátorka, ochotná čosi urobiť len po zdĺhavom naliehaní (teda to čo, by malo byť jej úlohou). A na konci systému arogancie, hrubosti, zastrašovania a ne-vyšetrovania stojí rodina, ktorá stratila jedného člena. Ľudia sa sťažujú v komentároch na scenár. Azda chceli mať nejakú akčnú drámu, navyknutí na neustále striedanie obrazov  a preklikávanie. Tu však ide "len" o vydarenú komornú drámu rodiny. Ktorej otec sa sa po vražde syna snaží zabezpečiť aspoň elementárnu spravodlivosť. Systému navzdory. Navzdory prehnitému systému, kde sa pozná každý významnejší s každým. Systému loviacemu malé, bezvýznamné ryby a zatvárajúce ich za efemérne delikty na ťažké roky natvrdo do basy. Systému, až priľahko púšťajúcemu a minimálne postihujúcemu strojcov zločinu, mafie a ich nohsledov. (31.05.2021)

Smutné. Veľmi smutné. Mohla z toho byť dráma s hustou atmosférou, namiesto toho sme sa dočkali len akejsi demoverzie, v ktorej režisér absolútne nedokáže budovať napätie a pracovať s gradáciou jednotlivých scén. Napriek tomu, že Roman Luknár nepatrí medzi mojich obľúbených hercov, skôr naopak, musím uznať, že on jediný dokázal film ako-tak udržať nad vodou. 40 % (03.03.2020)