Na břehu

Zdejší komentáře mě připravily na nudu, patos, režijní bezradnost, ale já jsem asi sledovala jiný film, mě se Na břehu líbilo moc. Jestli někde na začátku katastrofy byla nějaká hysterie, film vplul už do klidných a vyrovnaných vod očekávání nevyhnutelného. Skupinka našich lidiček užívala své poslední měsíce jak chtěla, měla či mohla. Někdo se v pohodě s občasnými propady do melancholie a bilancování upíjel, jiný si plnil sen a zazávodil si v autě, další sháněl "lék", aby, až půjde do tuhého, jeho rodina netrpěla nemocí z ozáření, ale jen tiše usnula, našel se i prostor pro lásku a nejen tu romantickou. Čekání na smrt, srovnávání se s dosavadním žitím a budoucím prázdnem snad ani dynamické být nemělo nebo ano? Nevím, jestli by se mě to v tom případě tak hezky smutně dotklo. (23.01.2007)

...THERE IS STILL TIME.. BROTHER. Ani sa nečudujem, že vládla takáto paranoja, keď DOMINOVALA „tlačítková + kufríková” VOJNA, mohla to byť trebárs nová 3. svetová, že niekomu by zašvitorilo v hlave, stlačil by tlačidlo ako prvý, tým pádom by začal termonukleárnu vojnu!!! Medzi Sovietskym Zväzom a Spojenými štátmi americkými to poriadne VRELO, už keď Američania zhodili dve atómové BOMBY na Hirošimu a Nagasaki, vtedy si uplietli na seba bič! Začali zbrojiť, ZSSR a USA vyrábali atómové hlavice ako na bežiacom páse a ľuďom z toho dobre šibalo, obávali sa, že sa začne nukleárna vojna, o čom rozpráva režisér STANLEY KRAMER, len bohužiaľ, STALO SA... FILM zachycuje situáciu, že k tomu NAOZAJ došlo, Amerika, SVET je úplne zdecimovaný, rádioaktivita sa šíri všade ako nákaza, MOR, jediné miesto ako tak vhodné, zatiaľ pre život je Austrália, ale podotýkam, že rádioaktivita sa šíri vzduchom, tak skôr - či neskôr dorazí aj SEM a skosí postupne všetkých, ktorí sú tam... Majú tu expedície, ktoré vyšlú skupiny námorníkov v PONORKE, aby preskúmali priestory, napríklad v San Franciscu vidím vyľudnené mesto, ani živej nohy, Golden Gate Bridge zíva prázdnotou... Herci sa museli poriadne snažiť, aby pôsobili autentickí, vierohodne, postihnutí KATASTROFOU, ktorú zapríčinil človek, kde navonok si žijú spokojní život, ale vo vnútri sa desia toho, keď to dorazí k nim, tak každý trávi čas vhodným spôsobom... Máme tu excelentných hercov: „ATTICUS FINCH, či NORMAN BATES, jednoducho paráda, konečne nádherná AVA GARDNER!!!!!!! Alebo tanečný a spievavý FRED ASTAIRE sa mení na starosť na charakterného herca, ktorý dokáže byť aj v iných projektoch, ako len, kde by sa zbesilo tancovalo a spievalo!!! Atmosféra je veľmi nepokojná, nie je tu žiadny “optimizmus” , KAMERA GIUSEPPEHO ROTUNNA je skľučujúca, sugestívna, predstavil som si seba na ich mieste, čo by som robil, poriadne by som si užíval s frajerkou, trebárs... (07.08.2015)

50tym rokom dominovali v žánri scifi jednoznačne mimozemské alegórie na studenú vojnu. Preto je chválihodné, že niekto sa rozhodol natočiť v tejto dobe jeden z prvých postapokalyptických filmov kinematografie. Kramer pojal tento žáner pomerne komorne a zameriava sa na vzťahy medzi postavami a ich psychológiou. Potešil záver filmu, čakal som iné, optimistickejšie vyústenie. (09.06.2012)

Netuším, čo bolo dôvodom, že som tento film v prehľade videných filmov neuviedol. Pamätám si, že ma zaujal a niekoľkými scénami priam ohromil. Bolo to však veľmi dávno a odvtedy som film nevidel. Nemôžem sa púšťať do detailnejšieho komentára. Prázdne San Francisco, útek námorníka a objasnenie nerozlúštiteľných signálov sa zabudnúť nedajú. Všimol som si, že bol nakrútený aj remake s lepším hodnotením. O ten nemám záujem, pretože Kramerov film reflektoval hystériu z možného jadrového konfliktu v období studenej vojny, a tá sa nedá porovnať s odozvou jadrového konfliktu v súčasnosti. (12.04.2022)

Náhodou myslím si, že na dobu svého vzniku rozhodně podařený film. Možná už zestárnul a dneska působí trochu naivně a taky bych oproti té romantické linii upřednostnil spíš tu katastrofickou, ale s doslova a do detailu překopírovaným, bezkrevným a sterilním Mulcahyho remakem si to vytírá řiť na plné čáře.60% (15.09.2021)