Medzi nami

Už len cesta dokumentu k bežnému divákovi bola zakliata, no nakoniec sa prebil a je skvelé, že som ho mohol vidieť v slovenskej premiére. Téma je horúca. Autorka aj sama vystupuje ako jedna z postáv, kameru či strih zverila prezieravo zahraničným tvorcom. Tí, teda vzhľadom na jazykovú bariéru, sa mohli sústrediť na obraz a čo to vypovedať o priestoroch, v ktorých prichádzajú na svet noví ľudia. Problém mám len s ošarpaným priestorom, v ktorom sú zasadené ženy po pôrodoch rozprávajúce o svojich zraneniach na duši. Samotné pôrody, či príprava na ne sú výborne zosnímané, taktiež pomalé štúdie chodieb či izieb. Príbehy sú zostrihané pútavo a, čo ma teší, príbehy postáv, ktoré sa dostávajú z istej traumy, sú aj dokončené, dotiahnuté a v závere sa dozvedáme či sa daná žena so situáciou vyrovnala, alebo nie. Film krátko po premiére už aj priniesol ovocie, a nie len rozvíril diskusie. Prasák doktor, ktorý sa pochválil svojou metódou akou zvláda i hysterické budúce mamičky, bol prepustený. Druhý doktor vo filme je tiež neradostný obraz, minimálne v komunikácii. Neprofesionálne poznámky typu "Poďme, mamina" alebo "Tak vám zašijem onú, bude ako nová" či šokujúce zisťovanie info o predošlom pôrode, potenciálnom potrate a pod. počas poslednej fázy pôrodu, kedy žena má čo robiť lapajúc po dychu, len nie odpovedať, sú mementom pre všetkých, ktorí to myslia s našim zdravotníctvom vážne. Tento film je viac ako len sondáž pôrodníctva a praktík s ním spojeným. Čosi vypovedá i o spoločnosti, v ktorej žijeme. Jedna zo sestier krásne vysvetľuje ako nás technológie, i tie na pôrodných sálach, oberajú o ľudskosť a empatie, vo filme konkrétne vo vypätých chvíľach pôrodu. Pôrod je rodinná udalosť a kedysi tomu tak bolo. Dnes sme to stratili. Najšťastnejšia chvíľa v živote ženy, jej poslanie, si zaslúži úctu a nie je tomu tak. Film sa to nebál ukázať a dať "brachiálku" spoločnosti, v ktorej čoraz menej vnímame človeka. (19.10.2017)

Mamičky hovoria o traumatických zážitkoch pri, pred a po pôrode. V ošarpaných priestoroch nemocnice. Pomedzi to vypovedajú lekári a sestričky. A samozrejme, sú tu scény z prípravy zrodenia, pôrodu a stavov po ňom. Výpovede aktérok sú popretkávané samým "proste, že, vlastne a akože". Vlastne nič iné som si z nich ani nezapamätal. Z konania a slov zdravotného personálu som vôbec nenadobudol dojem nejakého zlého zaobchádzania, či nerešpektovania práv rodičiek. Ono, doba je dnes taká: k slovu sa dostávajú takzvaní poučení pacienti, kŕmení tisíckami vševediacich internetových stránok. Pri príchode do nemocnice sa dožadujú toho i onoho. Ich boj za rešpekt k pacientovi skôr pripomína egoizmus najhrubšieho zrna. Vidia len samých seba, iných pacientov vôbec. Tí nech čakajú hodiny. Venujte sa mne! Dlho poriadne a odpovedajte na každú otázku. Prinášajte alternatívne riešenia. Lekári a sestričky: Voľte neustále prostý, ľudský prístup! Iní síce čakajú, ale, to týchto premúdrelých pacientov nezaujíma. Na rade sú oni. Dokument ale krásne ukazuje, ako sa podaktorí z nich dosiaľ nenaučili nakrútiť dobrý film. Len znôšku narýchlo spichnutých výpovedí, bez dramaturgie, ktorá by ich urobila počúvateľnými, bez jasného zacielenia, bez vysvetľujúceho komentára. Takže, medzi nami, výsledkom je škvara. Ale pśśśt, nikomu ani muk. Boj za ľudské práva trvá! P. S. Okolo filmu vznikol mediálny humbug. Nemocnica bránila jeho odvysielaniu, negatívnu nadprácu odviedla niekdajšia hovorkyňa nemocnice, v čase premiéry manažérka verejnoprávnej RTVS na vysokom poste. Neprimerane zasahovala do snahy film uviesť, zavádzala atď. Okrem toho, že tí, čo sa snažili publicite filmu zabrániť, sami seba cenzorsko predžalobnými hrozbami zhovadili. Pritom nemuseli robiť vôbec nič. Pretože film svojou kvalitou hovorí sám za seba. Aj výsledným hodnotením tu, na čsfd. (19.05.2021)

Vcelku odvážny dokument, ktorý na jednej strane síce čiastočne poukáže na nejaké tie problémy v oblasti zdravotníctva, ale vo väčšej miere naznačí subjektívne pocity štyroch hlavných protagonistiek ohľadom ich skúseností s pôrodom. Čo je ale veľkým negatívom tohto dokumentu, je fakt, že dosť nevhodným spôsobom paušalizuje a dehonestuje prácu pôrodného personálu ako takú, nakoľko sťažovať sa na to, že majú až príliš neosobný prístup mi príde trošku smiešne a len to umocňuje fakt, že dnešné ženy skutočne riešia banality a hlúposti. Hádam je podstatné to, že mám zdravé a šťastné dieťa, ako to, že sa mi zdal lekársky prístup nie veľmi osobný. Celková zmysluplná pointa mi v tomto prípade dosť ušla. 30 % (01.09.2019)

Na jednu stranu chápem pobúrené komentáre vyčítajúce autorke pokus o hysterickú "pomstu" lekárom za to, že jej komplikovaný pôrod nevyzeral tak romanticky, ako si ho predstavovala. Napomáha tomu i pomerne neprofesionálny prvok "obsadenia" seba samej ako spovedanej mamičky. Napriek tomu by som jej snaživú osobnú výpoveď nehádzal do odpadov s toľkou nechuťou. Faktom ostáva, že slovenské zdravotníctvo je extrémne podfinancované a prístup personálu (a to nie len v pôrodniciach) je neraz odosobnený a neľudský, čo je zasa len následok podfinancovania - aj doktori sú iba ľudia, myslím preto, že tento problém siaha ďalej, "vyššie" než len k personálu. A upozorniť na to takto, "hystericky", je lepšie ako neupozorňovať na to vôbec. (31.05.2020)

Veľmi dôležitý film, ktorý nekriticky ukazuje praktiky v slovenských pôrodniciach. Myslím, že by sa do filmu veľmi hodilo umiestniť nejakú kritiku, niečo, čo by ľuďom ukázalo, prečo a ktoré z týchto praktík sú už v dnešnej dobe neprípustné. Myslím, že laický divák si vie vyvodiť naozaj negatívne len to, keď sa lekár prizná, že sfackoval rodiacu matku, aby sa vraj upokojila. 3,5* (02.01.2020)