Pri bráne večnosti

Van Goghov život bol jeden veľký boj samým so sebou, s najbližším okolím, so spoločnosťou a s Bohom. Schnabel sa snaží spoločne s kameramanom ukázať jeho život divákom takpovediac umelcovými očami, čomu zodpovedá aj akoby nesústredená kamera a aj samotný dej. Všetko je však na svojom mieste presne tak, ako má byť. Dokonca aj tá účasť bondovských záporákov je chronologicky správna. Vincent sa už síce nikdy nedozvedel, že brána večnosti sa mu otvorila a pozná ho celý svet, ale určite to niekde v hĺbke duše vedel. (09.10.2022)

Od chvíle, co si Dafoe zahrál v Antichristovi - ten chlap je pro mě jako chameleon, který snad zahraje cokoliv. Do tohoto dal podle mě ze sebe opravdu dost. Ten film je náročný. Je to hodně o procítění a snahy porozumění,ale těžko se to povede nám, běžným smrtelníkům, když vidíme, jaké "stavy" postava Dafoe zažívala. Je to krásně příroda, lehkost, touha po získání určité svobody....ten film byl pro mě dost náročný a abych ho ocenila asi o * navíc, tak jsem ho potřebovala vidět asi v jiném rozpoložení...Skvělým zpestřením pro mě byl Isaac, který je Fešák ať už vlasy či fousy má či nemá..tomu se říká charizma ;) (23.02.2019)

» Je to totálny paradox, ale holandský maliar Vincent van Gogh bol počas svojho života - Nepochopeným Géniom « 『 Znovu som sa pozrel na jeho život optikou Juliana Schnabela, ktorá je v niečom - nadčasová 』Síce neobsahuje známe sekvencie - hádku s kolegom Paulom Gauguinom, po ktorej nasledoval veľký skrat v hlave van Gogha, keď si odrezal ucho, či ešte ako dodatok, že obsadenie bravúrneho hereckého predstaviteľa Willema Dafoea, vnímam nadmieru dobre, podobá sa, hodí sa, podáva neuveriteľne strhujúci herecký výkon, za ktorý je po práve nominovaný na cenu Akadémie, alebo získal na prestížnom benátskom filmovom festivale - ocenenie pre najlepšieho herca, a tak by som povedal, že je to už vyvážené, ale predsa, keď sa zamyslím nad skutočným vekom oboch, t.j. Willema a Vincenta, je tam dosť veľký vekový rozdiel. _Snímok sa občas vlečie, ale to je len malý nedostatok. Jednak ponúka zaujímavý koniec holandského maliara, alebo je nakrútený takým fyzickým spôsobom, že d.p. vás ručnou prácou naprosto prenáša do jeho existencie. To sú najväčšie klady filmu, t.j. Smrť van Gogha + vizuálny štýl, ktorý je neopakovateľný. _Atmosféra, výprava, herci, scenár, réžia, hudba, strih a kamera = excelentné !!! Rozmýšľal som nad plným hodnotením, ale Schnabelov film má pár nedostatkov, prečo sa tomu priečim, ale uvedomte si, že je vôbec obdivuhodné, ako v tejto „digitálnej dobe” sa dokážu tvorcovia popasovať s neľahkou látkou, na ktorú si hocikto len tak netrúfne, a tak i za to má tento film u mňa dlhšie uznanie, pretože ja skôr vidím pri súčasnom stave dnešnej kinematografie - dominanciu kvantity nad kvalitou, ktorej je „ako šafránu” . PS : Režisér má ešte pár filmov, ktoré som doteraz nevidel, a síce videl som iba tento, a tak mám čo do budúcna doháňať... ! (17.02.2019)

Duša umelca, a obzvlášť maliara je niekedy záhadou aj pre neho samotného. Preto sa pýtam. Komu je, kurva, tento film určený? Bezbrehá nuda, samoúčelné scény, kokotné dialógy o hovne, žiadna gradácia, proste nič, čo by vás na tom filme bavilo. Nič. Zhola nič! Vo veľmi slabom oscarovom ročníku by to možno, hovorím veľmi možno stačilo na sošku, ale tento rok, Dafoe sorry jako. Utrieš naprázdno. Neviem, možno len ja som divný a nepochopil som to, neprečítal som medzi riadkami tú emóciu alebo o čo tam išlo, ale ten film mi viac zobral ako dal. 1 z 5 (04.02.2019)

Další z meditací nad Vicentem van Goghem. Ne přímá, zprostředkovaná jiným malířem, Julianem Schnabelem, ale i Willemem Dafoem, bez něhož by veškerá drobnokresba mohla přijít vniveč. Rozvažovat o van Goghovi (ale i jiných, kteří nevzali svůj osud do rukou, ale vzali ho z ruky - Vincent tvrdí, že z boží), a jeho obrazech, které se rozutekly do světa jako nezvedené děti, je jako uvažovat o části (nevelké) sebe sama. Van Gogh, podobně snad i Franz Kafka (nebo Jimmi Hendrix), tvořili vlastní světy, protože nedovedli jinak, protože když malovali nebo psali nebo hráli, nemuseli myslet (viz jeden z filmových dialogů) na svět, do kterého byli vrženi, a o jehož pochopení - za svůj krátký život - nepříliš úspěšně usilovali. Jejich nepragmatičnost a jejich pozdější (bohužel posmrtná) sláva nám budiž alespoň vztyčeným malíčkem v našem bonvivánství a dlouhověkostí. (09.08.2019)