Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Tragikomické podobenstvo o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia. Komorný príbeh jednoduchého stolára, ktorému jeho švagor, miestny veliteľ Hlinkovej gardy, prihrá skrachovanú židovskú galantériu, aby mu nenarúšal kádrový profil. Jednoduchý stolár Tóno Brtko sa ocitá medzi dvoma svetmi – čistým, nedotknuteľným svetom starej nahluchlej Židovky a svetom reality, symbolizovanej nezmyselnou drevenou Babylonskou vežou na námestí, oslavujúcou vládnuci režim. Brtko svoje previnenie zastiera, uteká pred ním. Neodolal naivnej vidine zbohatnutia, ale chce zostať poctivým človekom. Je ním až do chvíle, kedy v opojnom záchvate strachu z fašistov aj zo svojho svedomia nakoniec spôsobí tragédiu. (ASFK)

(viac)

Zaujímavosti (47)

  • V roli psa Esenca sa vystriedalo viacero psov, pričom ten, čo sa objavil v prevažnej väčšine scén, bol vraj na pľaci veľmi vystresovaný, priniesli ho totiž z výskumného ústavu. Jozef Kroner (Tóno) vstával o štvrtej ráno, aby psa, ktorý u neho počas natáčania býval, mohol nakŕmiť. Ladislav Grosman, tvorca predlohy a taktiež spoluautor scenára, režisérovi Jánovi Kadárovi raz povedal, že je to veľmi hlúpy pes, na čo mu on odvetil, že múdrych psov už vo filmoch bolo dosť. (Santino7)
  • Do záberov natáčaných na pouličnom trhu (pred arizovanou galantériou) neboli obsadené herečky, ale tvorcovia kvôli tomu dali doviesť dedinské ženy z okolia Michaloviec. Chceli tým vraj autentickejšie vystihnúť podstatu klasických dedinských tržníc spolu s nárečím, ktoré bolo pre daný kraj blízko pri poľských hraniciach typické. (Santino7)
  • Keď filmári hľadali v Sabinove dobrovoľníkov kvôli komparzu, miestni im odporučili ísť navštíviť sabinovskú väznicu. Keď tam prišli, viacerí dozorcovia ponuku ihneď prijali a natáčanie si vraj priam užívali, mohli si týmto spôsobom oddýchnuť od atmosféry, aká u nich vo väznici panovala. (Santino7)
  • Ida Kaminská (Rozália) mala spočiatku absolútne odlišné predstavy o poňatí svojej postavy ako režisér Ján Kádár. Chcela ju stvárniť takpovediac "honosnejšie", s umelými zubami, dôkladne upravenú atď. S tým však u Kádára neuspela, a tak sa urazená a ohrdnutá rozhodla vrátiť späť do Poľska, kam ju tvorcovia museli ísť opätovne presviedčať. To sa im podarilo a Kádár si svoju predstavu o zanedbanej židovskej babičke predsa len nakoniec presadil. (Santino7)
  • Ján Kádár mal od začiatku jasno ohľadom obsadenia Jozefa Kronera (Tóno), avšak dlhú dobu nevedel nájsť správnu herečku na stvárnenie hlavnej ženskej predstaviteľky, židovskej babičky. Potom, ako bezúspešne hľadal v Československu aj Rusku, šiel do Poľska, kde mu do oka padla práve Ida Kaminská (Rozália), ktorá bola v tom čase riaditeľkou poľského židovského divadla. (Santino7)
  • Juraj Herz, ktorý sa natáčania zúčastnil v pozícii pomocného režiséra, spomína, že po získaní Ceny Akadémie mu Ján Kádár povedal, že "práve táto nožička je jeho zásluha" a taktiež to, že od tejto chvíle je už zlým pomocným režisérom a potrebuje začať točiť vlastné filmy, čo mu aj po audiencii u vedenia štúdia v Prahe vybavil. Obchod na korze bol teda posledným filmom, na ktorom Herz spolupracoval ako pomocný režisér a následne už začal točiť sám. (Santino7)
  • Filmári si kvôli natáčaniu museli dať na objednávku ušiť gardistické uniformy, pretože v tej dobe už bolo v podstate nemožné zohnať originály. Hneď ako prišli do Sabinova a začali do nich obliekať hercov a komparzistov, miestni ľudia začali poukazovať na isté odlišnosti týchto na objednávku ušitých uniforiem oproti tým ozajstným. Filmárov dokonca zaviedli domov a zo skríň a krabíc povyťahovali staré gardistické uniformy, aby ukázali rozdiel. Zvláštne na tom bolo najmä to, že vlastníci týchto uniforiem boli už v tom čase takmer všetci straníkmi. (Santino7)
  • Film sa pred oficiálnym uverejnením stretol s veľkým odporom zo strany Slovákov, ktorí chceli kvôli veľmi vážnej téme a v tom čase ešte "čerstvej rane" zamedziť jeho uvedenie do kín. Antonín Novotný, vtedajší prezident Československa, o ktorom bolo známe, že Slovákov nemal príliš v láske (čo ostatne platilo obojstranne, keďže u slovenského ľudu sa veľkej obľube netešil), sa nakoniec rozhodol film schváliť a urobiť tak Slovákom týmto spôsobom akési naschvál. (Santino7)
  • Uvedenie filmu do kín okrem iných Slovákov vraj tvrdo kritizoval aj neskorší normalizátor, generálny tajomník a potom aj prezident Gustáv Husák, ktorý bol taktiež pôvodom Slovák. (Santino7)
  • „Filmári potrebovali mesto, ktoré malo centrálnu zónu - korzo - a niekto, kto poznal Sabinov, im ho odporučil. Prišli sa pozrieť a zapáčilo sa im tu. Neboli tu asfaltové cesty ani obchodné domy. Jediné, čo prekážalo, bol pomník obetiam druhej svetovej vojny, a tak vo filme stavajú drevenú mohylu, aby pomník zakryli," povedala niekdajšia pracovníčka mestského úradu v Sabinove. (kacer4)
  • Film sa natáčal od polovice mája do konca augusta 1964. (Raccoon.city)
  • Pôvodne mal Ján Kádár záujem natočiť film v Rožňave, ale nestretol sa vraj s pochopením vtedajšieho vedenia mesta. (krapek)
  • Scéna, v ktorej Jozef Kroner hrá opitého, nebola hraná. Pred filmovaním mu nalievali biele víno a nakoniec sa opil až tak, že si nepamätal, ako ju zahral. Štáb mu musel pustiť záznam. (ČSFD)
  • V Sabinove, kde sa film nakrúcal, je v Kultúrnom centre zriadená expozícia pripomínajúca nakrúcanie filmu. (corona)
  • Slovenský spisovatel Ladislav Grosman napsal povídku „Past“, která byla publikována v roce 1962 v časopisu Plamen. Tuto prózu rozpracoval autor do literárního scénáře pod názvem „Obchod na korze“ a stejnojmenné knižní podoby (vydala Mladá fronta v roce 1965). (ČSFD)
  • Pomocný režisér Juraj Herz se ve filmu objevil přibližně na vteřinu coby člověk, který odháněl dítě od výlohy obchodu. (kriplozoik)
  • Stejně jako u filmu Obžalovaný (1964) i zde působil jako pomocný režisér Juraj Herz, který zde například pomáhal Idě Kamińské s textem, výslovností i s celou koncepcí její role. Režisér Ján Kadár totiž nebyl na začátku natáčení s jejím hereckým pojetím postavy spokojen. (mchnk)
  • Ceny (výběr):
    - MFF Cannes 1965: Zvláštní čestné uznání (Kroner, Kamińska)
    - Státní cena Klementa Gottwalda 1965: Ján Kadár, Elmar Klos, Ida Kamińska, Jozef Kroner
    - Trilobit 1965: herecký výkon (Kroner)
    - Výroční cena newyorské filmové kritiky: nejlepší zahraniční film roku 1966, uvedený v USA
    - Donatellův David 1966: Zlatá plaketa (nejlepší zahraniční film). (Krouťák)

Súvisiace novinky

Kino na hranici: hvězdy na těšínském nebi

Kino na hranici: hvězdy na těšínském nebi

22.07.2021

Letos se v obou Těšínech budou slavit prázdniny s filmem. Na přelomu července a srpna se po pandemické přestávce diváci setkají naživo v rámci filmové přehlídky „Kino na hranici”. Co je čeká? „Loňský… (viac)

Švankmajer letos na Oscary nedosáhne

Švankmajer letos na Oscary nedosáhne

18.01.2007

Americká filmová akademie už oznámila užší výběr pro nominace na Oscara v kategorii Nejlepší cizojazyčný film. Z šedesáti tří filmů vybrala devět titulů, které se ještě poperou o místo v nominační… (viac)

Reklama

Reklama