Láska na úteku

Polovica filmu je odpornou ilustráciou ohranej a večnej tézy romantických filmov o hľadaní „toho pravého“ v podobe hysterických Američaniek na úteku pred svadbou, resp. skazeným vzťahom a za ezoterikou najprimitívnejšieho druhu. O ich povahe ( Američaniek i pozadí ich motivácie ) svedčí už len to, s akou ochotou sa Faith vykašľala na svadobné prípravy a vydala sa za chimérou, teda mužským menom, ktoré jej vyšlo v detstve pri vyvolávaní duchov, ani si pritom poriadne nevšímajúc, že prišla do azda najkrajšej krajiny na svete... Podobne, keď pri náhodnom romániku, okamžite prezentovanom ako veľká, osudová láska, kvôli ktorej tam vlastne šla, zistí, že meno vysnívaného muža, ktorého jej osud priniesol v hodine doslova dvanástej, nie je pravé, stačí jej to k tomu, aby všetku rozpútanú nádhernú romantiku v okamihu zrušila a odišla, a že tento vzťah by tým skončil, kebyže ju chlapík ďalej neuháňa. Nešplhla si u mňa ani tým, že všetko prihodené, osudové, že sa jej o tom mohlo iba snívať, schválne poserie, a potom ešte rumázga. Celá táto oslava totálnej nerozumnosti až stupidity a pritom typicky ( filmovo ) americkej podnikavosti typu „nerozmýšľaj a choď ( konať )“ je scenáristicky odôvodnená iba veľmi chabo. Bod dolu za umenie, ktoré dokázalo ešte aj kúzelné Benátky a čarovný Rím zobraziť fádne a nepríťažlivo a bod navyše za rýdzo talianske slová čašníka o tom, že ak pri nevere nejde o sestru, priateľku alebo predchádzajúcu manželku, ale neznámu ženu, hriešnik je dobrým, diskrétnym manželom a za múdrosť, že nie práca, ale jedlo, radosť a láska sú skutočne dôležité. Druhá polovica filmu prináša konečne aj nejaké to poriadne iskrenie a romantické napätie okolo fatálneho mena Damon Bradley. Že toho skutočného ale napokon skutočne našli, len aby potvrdil jasné a očividné, je rovnaká hlúposť scenára, ako keby sa naňho úplne vykašľali a zabudli, že len a len ono samotné v spojení so zarytou tuposťou hrdinky spustilo celý ten cirkus. Áno – rozoberať takto romantický film je asi príliš, ale tak čo, keď ma to vytáča! Apropo – ak  by jej na tom skutočne tak záležalo, koľko Damonov Bradleyov by asi Faith našla v telefónnom zozname... ? (09.01.2022)

IMHO již klasická (svižná, pohodová) romantická komedie v nejlepším "devadesátkovém" duchu spoléhá na krásy (a stereotypy) Itálie, především však na neodolatelnou živelnost půvabné Marisy Tomei, jež zvládla udržet posedlost své postavy osudem (předpovězeným jménem svého vyvoleného!?) na tenké hranici roztomilosti – jakkoliv by její poblázněná spontánnost volala spíš po psychiatrovi. Robert Downey, Jr. se do ní uvěřitelně zamiloval na první pohled a skvěle je doplňuje / glosuje taktéž okouzlující Bonnie Hunt. (13.01.2024)

Robert Douny Junyjor ještě před tím než se z něj stal jeden z adeptů na prdel Stana Lee. Když se někdo jmenuje faith (osud) - jak příhodné - bylo by k..rva divný, kdyby na osud nevěřila. Její jméno je ta nejtrapnější ex-machina, kterou jsem kdy viděl a to jsem započítal i všech sedm dílů Heryho Potra. Na druhou stranu je to celkem sranda. Celkem. Chvílema. 2* (05.01.2019)

Nedokážem pochopiť, prečo má tento film tak vysoké hodnotenie. Romantická komédia, čo vlastne vôbec nie je komédiou, ale len nudným, otravným a príliš dlho sa tiahnúcim filmom. Hlavnú hrdinku má človek po väčšinu filmu chuť ovaliť niečím ťažkým po hlave dúfajúc, že sa možno potom uvedomí a začne aspoň trochu jednať a rozhodovať sa ako normálny človek a nie ako niekto s nejakou bližšie nešpecifikovanou psychickou poruchou. (Však kto po náhodnom telefonáte od človeka, ktorého nikdy nevidel neodletí cez polku sveta, pretože sú si s ním súdení, že.) Rovnako je na tom človek i pri postave hlavného hrdinu, ktorý sa celý film z mne neznámeho dôvodu snaží presvedčiť absolútne nerozmýšľajúcu, tvrdohlavú a neuveriteľne otravnú hlavnú hrdinku, že ju miluje a že patria k sebe. Toto celé je nakoniec zabité scénou s objednávkou „fľaše červeného" v lepšej talianskej reštaurácii a až nechutne prehnaným záverom so zastavovaním lietadla personálom letiska, pretože láska. Zabijácke combo dotvára záverečná obligátna bozkávacia scéna v lietadle za potlesku nadšených spolucestujúcich, ktorí sú určite radi, že neodleteli načas. Na konci filmu má teda človek chuť ovaliť niečím po hlave všetkých, ktorí sa na filme podieľali a vypýtať si od Downeyho Jr. matroš, ktorý bral pri upísaní sa tomuto skvostu. (27.02.2014)

Nebudu zde vykládat o hercích, režii nebo italském prostředí. To bylo perfektní a není k tomu co dodat. Já jen chci říct, že tohle je uvěřitelná decentní romantika jak se patří. V tomhle případě nechápu jak se to může někomu nelíbit. A divím se že je tu jen 193 hodnocení. Tenhle film na mně dost zapůsobil a vždycky jsem si ho pamatoval. Ještě zajímavější je, že v roce ve kterém film vznikl jsem v Itálii byl a jednu romanci jsem tam zažil :-) Ovšem ta moje nedopadal dobře. Tenhle film doporučuji spíš lidem, kteří ještě v životě tu pravou lásku nenalezli. Myslím že dokáže dát velkou dávku naděje a potěšit zlomené srdce. (31.01.2007)