Postav dom, zasaď strom

Je dobré, že aj v prirodzenej polohe a tam kde sa neuskutočňuje rejžovo fantazijné epicentrum sa odohráva rôznorodý a bohatý vnútorný svet postáv. Bohužiaľ, nie sú moc dobre napísané a viac ako kedykoľvek inde mi dabing sluchovo nesedel a vŕtal hlavou. Jakubisko bol veľkým vizionárom, ale niekedy sa nechal prílišne strhnúť (nie malomeštiackou nízkosťou, ale veľkozhubnými maniermi). I keď no, záverečné podobenstvo posraného života je na naše i výpravné možnosti veľkolepé. A pokiaľ sa o Jakubiskovi traduje ako o slovenskom Fellinim, tak Petr Hapka je tak trošku nadnesene československým Angelo Badalamentim. Rozhodne OBSAHOVO pozerateľnejšie než Kristove roky - o 2 triedy. (22.06.2017)

Jakubisko nám představuje svého hrdinu, který se svou firemní Tatrou dokáže za socialismu postavit dům. Jezdí po okolí a nakládá všecko co vidí, něco využije, něco prodá, celou dobu sice krade, ale sám to tak nevnímá. Smyčka se ale stahuje. Jde tu ale kromě toho ještě o světonázor. Matúš je totiž rozevlátý požitkář, který neřeší vůbec nic a užívá života. Lidé ho mají rádi, on má rád je. Nakonec ani to ale nestačí....75% (24.05.2016)

Preháňanie sa nákladiakom korytom rieky a pučenie trávy a kvetov na lúkach kolesami toho istého stroja ako základ šantenia s dieťaťom, ujúkajúcim nad víťazstvom mašiny nad silami prírody. Zhadzovanie stavebných materiálov dolu z mosta či do hlbín potoka pod skalným zrázom. Neujasnená forma snových vízií hlavného hrdinu. Predvídavosť predsedu obce, ktorý ako správny komunista vie odhadnúť vopred charakter človeka. Práve som vymenoval negatíva filmu. Filmu, ktorý začal skvele - chlastačkou a vytriezvením v dedine ležiacej kdesi úplne v paži. Pokračoval celkom dobre - snahou novoprišelca sa usadiť a založiť rodinu. Lenže všetko chcel príliš rýchlo. Snahe mať rodinu i dom hneď a zaraz si začal prispôsobovať a neskôr aj preskakovať zákony. Sledovateľné peripetie chlapa čo sa rozhodol usadiť, no nevyliečil sa z niekdajšej - bližšie nerozvinutej - niekdajšej rebélie. Pomerne vierohodne vykresľuje život na slovenskej dedine Pánu Bohu za chrbtom počas normalizácie. K tomu spústa priliehavých poetických obrazov. Problémové miesta spomenuté v úvodných vetách komentára ale zrážajú celkový pozitívny dojem presne na tú istú úroveň, na akú film ocenilo sedem mojich obľúbených užívateľov: na tri hviezdičky. (01.12.2014)

V roce 1980 byl snímek uveden na mezinárodním filmovém festivalu v Rotterdamu, kde byl interpretován jako film o rozkrádání, které je pro socialistické Československo typické. Proto byl u nás postupně stahován z distribuce. Hlavní hrdinové filmu, Žiga, Jozef a Helena jsou další Jakubiskovou trojicí lidí, která težko hledá místo ve svém prostředí a době, podobně jako Andrej, Yorick a Marta ve Vtáčkovia, siroty a blázni, Pepe, Prengel a Ester v Sedím na konári a je mi dobre a Nona, Ester a Robert v Lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý. Na konec filmu byla původně zařazena ještě jedna scéna, ale kvůli cenzuře musela být odstraněna. V ní po roce přicházeji k Jozefovu polorozbořenému domu dva muži, okukují zarostlé piano a ještě zachovalé dveře. Druhý: „Koho to jen může bejt, tohleto?“ První: „Ničí, to je vidět.“ Druhý: „Musíme přijet s náklaďákem, nebo nám to někdo rozkrade.“ Čas v komunistické společnosti neběží dopředu, ale prožívá věčný návrat v kruhu. Na scénáři se podílel také Lubor Dohnal, ale v titulcích se z „dobových důvodů“ jeho jméno nesmělo objevit. (07.04.2008)

Prekvapí množstvo českých hercov v hlavných úlohách, ktorí si to natáčanie na východe slovenska museli užiť. Rovnako tak i "vychodňarčinu" , ktorá dostáva vo filme, hlavne v úvode, slušný priestor. Titulky nikto nepýtal, tak hádam rozumeli všetko...Jakubisko natočil taký svoj netypický film o tom, ako bolo za komunistov dobre, hlavne tým šikovnejším... Jeho režijný rukopis sa vyprofiloval až neskôr, aj preto by ho mnohí neznalí tipovali ako autora filmu len veľmi ťažko. podľa hodnotenia to mnohým nevonia, ale príbeh je myslím zaujímavý. U mňa spokojnosť a to som ho už videl asi 3 krát...70%. (06.07.2013)