Únos

(148/2017) / Bohužiaľ musím skonštatovať, že Únos má skorej spoločenský prínos ako filmový. Najväčšou slabinou je ťažko pochopiteľný, nekonzistentný scenár a iba vďaka akej takej orientácie v udalostiach ktoré sa odohrali som sa chytal. Ako už častokrát v slovenskej modernej tvorbe sledujeme proste len sekvencie scén za sebou bez vnútorného prepojenia, ktoré je vlastne nevyhnutné pre plnohodnotný film. Herci nezahviezdili tiež ale asi nie úplne vlastnou vinou, ale skorej vinou zlého castingu resp. zlých postáv. Som rád, že to o čo sa snažil Únos, dokonala aspoň Čiara, tá je skvelou ukážkou toho ako sa to robiť má. (4/10) (06.10.2017)

Žeby sa Solčanskej konečne podaril dobrý film? A ja by som jej odpustil paskvil z roku 2014 z názvom Láska Na Vlásku? Asi to tak bude. Myslím si, že predsa len je film miestami trošku nevyužitý, no dostaneme sa k tomu. Ja však nazvem osobnosti menami tak, ako ich zosobňujú. Dúfam, že mi to nikto nebude vyčítať. Ondrík v role Lexu je dokonalý. A ten jeho úsmev je dokonalý. Rovnako je na tom Dano Heriban, ktorý stvárnil Miroslava Sýkoru. Skvelé. Rebeka Poláková je tu podľa mňa rovnako skvelá a ukazuje, že netreba sa niekedy nechať zastrašiť. Mal som obavy z Maroša Kramára, no skutočne vie zahrať Mečiara. A tie jeho gestikulácie a spôsob reči... dokonalé. Ale povedzme si pravdu, že film chce povedať veľmi veľa a miestami sa prestane na niektoré miesta sústrediť a presunie sa inam. A pritom by som rád videl viac iné postavy, než tie, na ktoré sa sústredíme. Plus si myslím, že vykreslenie Petra Križanoviča v tomto filme mohlo byť o niečo lepšie. Rovnako mám pocit, že chalan, ktorý hral Roba bol trošku drevený a nevedel ako do toho ísť. Niektoré jeho vety tak pôsobia trošku neprirodzene. A ako som povedal, asi by som chcel viac vidieť aj Lexu a Mečiara. Lebo je pravda, že sú vo filme podľa mňa trošku málo. Oceňujem fakt, že film chce skutočne kopnúť správnym smerom a ukázať život 90-tych rokov, no myslím si, že predsa len sa z toho dalo spraviť ešte o niečo viac. Možno keby kostra príbehu bola trošku ucelenejšia a nechcela by byť všetkým naraz. Lebo potom ostávajú určité miesta, kde by človek prijal vidieť aj viac. Nič to však nemení na tom, že film podľa mňa určite stojí za to vidieť. Len to nie je až na takej úrovni ako to skutočne mohlo byť. Hodnotenie: B (05.03.2017)

Celé na piču. Že príliš vulgárne píšem? Ale kdeže. Len držím dialógovú líniu zmäteného filmu. Nezasvätení dobového kontextu nechápu. Tí ostatní: no ako kto. Ja za seba len toľko: ak sa v príbehu, snažiacom sa beletrizujúcim spôsobom spracovať skutočnú udalosť zjavia mená ako Efendi, Predseda, Prezident či Chalanisko, takmer s istotou môžem predpovedať, že to budé ozaj biedna záležitosť. Pretože scénaristická chudoba a nulová fantázia sa prejavila už v názvosloví postáv. Ako teda môže nasledovať výživný dej? No nemôže. Chápem však tých, čo hodnotili vysoko najmä kvôli politickému kontextu, v tom zmysle, akí grázli Slovensku vládli. Pre mňa to však na vyššie hodnotenie nie je ani náhodou. (26.11.2017)

Marně tápu, jaký byl záměr tvůrců, zřejmě v každém záběru zobrazit někoho s cigárem v hubě, což se jim dařilo, naopak na nějaký silnější a smysluplnější obraz mafiánských praktik v nejvyšší politice či na atmosféru česko-slovenského divokého západu devadesátých let, se nějak nedostalo. Ve finále mi vše vyznělo jako hraná, rychle sestříhána investigativní reportáž či dokument. Za posledních dvacet minut filmu a Hanákovu slovenčinu přidávám jednu hvězdičku navíc, jinak pro mě velmi slabé. (25.11.2017)

Film, ktorý podľa všeobecných predpokladov tiahne hlavne silná téma. Vzhľadom k osobe režisérky a scenáristky v jednej osobe to nie je vôbec prekvapivá informácia a to, že ide o najlepšie dielo v jej doterajšej kariére, nie je samo o sebe nijak zvlášť veľkým úspechom. Pozitívne je aspoň to, že vie, o čom chce rozprávať, aj keď tak činí pomerne kostrbatým spôsobom. Určite nepomáha, že dej miestami kŕčovito skáče z jednej scény do scény, kde postavy náhle menia svoje elementárne motivácie a divák sa dozvedá niektoré dôležité informácie až vtedy, keď sa zápletka potrebuje posunúť. K tomu treba prirátať i občas za uši ťahajúce dialógy, či niektoré diskutabilné herecké výkony, a to nielen u politických predobrazov. Napriek tomu skutočne nejde o vyloženú prehru - neustále prelínanie s náboženskými motívmi má niečo seba, technická stránka (hudba, kamera) je prevažne bezproblémová a režisérka si dokonca v jednom momente spomenie na to, ako má vyzerať skutočne dobre nakrútená scéna. Stačí to na kvalitný film? Jednoznačne nie, ale i napriek tomu nemožno Únosu upierať určitý význam. Pod taktovkou niekoho talentovanejšieho však mohol dopadnúť oveľa lepšie a možno by mu nechýbala ani pridaná hodnota. (26.09.2017)