Obsahy(1)
Nič netušiaca žena sa raz večer vracia domov a nájde odomknuté dvere do svojho domu. Okamžite schmatne kuchynský nôž a ide dom skontrolovať. Nič však nenájde. Pocit toho, že v dome nie je sama, však napriek tomu nezmizol. (Marceloo)
Recenzie (10)
Priemerný krátkometrážny horor, určite som videl podstatne lepšie spracované, ktoré sa žiadného ocenenia nedočkali. Film nie je vyslovene zlý, v druhej polovici predsa len trochu zaujme, ale trochu chýba vysvetle nie kto Kattie vlastne je (či je sestrou ženy, ktorú straší, jej dvojčaťom ktoré umrelo keď sa ona narodila alebo iba kamarátkou, ktorú nejako sklamala). Pomerne veľa informácii chýba a film nie je nijako zvlášť prepracovaný aby človeka doslova ohromil. ()
Levnější v baráku natočené, ale pár nápadů a atmosféru režisér vykouzlit umí. Úvod je zbytečně pomalejší, ale závěrečná třetina přinese i pár lekaček a poctivého strašení. Celkem slušné. 6/10. ()
Žena sa večer vracia domov a nájde odomknuté dvere do svojho domu. Okamžite schmatne kuchynský nôž a ide dom skontrolovať, ale nič nenájde. Pocit toho, že v dome nie je sama, ale napriek tomu nezmizol. - Ja naozaj netuším, čo majú ludia, ktorí na festivaloch udelujú ocenenia, spoločné s hororom, ale začínam mať v posledných mesiacoch pocit, že všetky horory, ktoré na festivaloch zbierajú nominácie a ocenenia, nie sú vôbec kvalitné. To je aj prípad Vicious. Nedá sa poprieť kvalitná hudba, ktorá vyvažuje hororové a dramatické melódie v správnej miere a taktiež slušná práca maskérov. Od hororu s duchárskou tématikou a s označením award winning horror však očakávam aspoň mierne pokusy o prekvapenie a vystrašenie diváka. U Vicious však práve táto dôležitá zložka hororu chýba, takže je len priemerným krátkometrážnym hororom. ()
Samoúčelné a nic nevysvětlující ? Možná. Zábavné a atmosferické ? Určitě. Na tyhle snímky moc nejsem, ale tohle se povedlo. Film plný napětí které postupně graduje. Škoda toho finále. ()
No na britské poměry jde o docela slušný a hlavně atmosférický krátkometrážní kousek. Z Velké Británie znám dost opravdu dobrých celovečerních filmů i těch televizních, ale co se týká shortů, tak moc ne. Tady si prožijeme dvanáctiminutové trýznění psychiky mladé ženy, která jak jinak má ve svém domě „bubáka“ a jak vidno tak ne jenom jednoho…Co se atmosféry týče, tak ta se zhruba od poloviny rozjede docela slibně, nebude chybět ani špetka toho potřebného napětí (no bylo ho víc než jen špetka) a i díky zvukovému doprovodu si diváci určitě přijdou na své. Zvláště když tam pořád zhasíná světlo. Finále graduje, takže určitě převládala spokojenost…60% ()
Aj keby sa mi prisnilo, že niekto z môjho šatstvom obohnaného kresla, vzíde ako nejaký kretén démon, tak sa pos€riem. A čo takto to zažiť na vlastnú kožu? Rovno bypass. ()
Jeden z nejlepších krátkých hororů vůbec. ()
Hmmm když už jsem to chtěl vzdát, tak se začalo něco dít a na konci byla dobrá lekačka. ()
Nejprve te třeba se prokousat prvními minutami únavné nudy. Poté začne přituhovat, vzrůstá napětí a zajímavě houstne atmosféra až do závěrečné lekačky. A ta je docela efektivní. Efektivní je i to, jak tvůrci vybudují napětí z hromádky ledabyle pohozených svršků. 60% a tři hvězdy. ()
Zamestnaní v najrozličnejších odboroch som od svojho takmer úspešného dokončenia základnej školy vystriedal viac než málo a vzhľadom na môj záporný postoj k fyzickej námahe a kladný postoj k nelegálnym substanciám nie je nijakým prekvapením, že môj doterajší rekord v čase strávenom na jednom pracovisku činí rovné tri mesiace a tri týždne. Z miesta vychovávateľa v jasliach ma prepustili pre opakované udržiavanie pomerov na pracovisku, v kaderníckom salóne som sa pri obsluhe zákazníčok miesto správneho zostrihu zaujímal väčšinou skôr o ich výstrih, pri práci v autoservise som radiace páky hľadal v zozname zápasníckych chmatov a som si istý, že aj keby som sa rozhodol stať povedzme sériovým vrahom, kniha podrobne mapujúca vývoj mojej kariéry by sa skončila už po nadpise prvej kapitoly. Základným kameňom pre dosiahnutie úspechov v spomínanej profesii je totiž ochota upratať po sebe každé miesto činu, pričom ja nezvyknem dobrovoľne upratovať ani oblečenie z vlastnej postele, radšej ho zakaždým prehádžem na najbližšiu stoličku a do skrine ho začnem ukladať, až keď sa na vrchole tej hory objavia prví českí turisti. Teda pardon, chcel som povedať, že na tú stoličku som ho ukladal ešte donedávna. Zápletka deja týchto dvanástich minút hrôzy, ktoré som podľa rady autora videa na YouTube strávil v tmavej miestnosti so slúchadlami v ušiach, ma totiž tohto dlhoročného zlozvyku dokázala v priebehu pár sekúnd zbaviť, a ja som tak mohol po projekcii s úľavou skonštatovať, že jedného dňa sa tým sériovým hlasom možno predsa len úspešne stanem! ()