Kráľov nesúhlas

Apríl, pred už pomerne dávnymi, takmer, s prichádzajúcimi 77. rokmi, bol v Nórsku jednak taktiež mrazivý z dôvodu počasia, ale mrazivý i zo spôsobu, ako sa k nim Führer a spol. chovali, správali, treba doplniť, že bol rok 1940, a práve prebiehala druhá svetová vojna, ktorá bola v plnom prúde... Vláda abdikovala, čiže Vidkun Quisling prišiel, ako náruživý kolaborant do vlády po ráznom štátnom prevrate, a úzko spolupracoval s nacistami, nórskemu kráľovi Haakonovi siedmemu sa to pochopiteľne všetko nepáčilo, utiekol, nechcel sa za žiadnych okolností poddať nemeckým požiadavkám, alebo nemecký veľvyslanec v Osle, Curt Bräuer, asi vôbec jediný Nemec v Nórsku, ktorý chcel zažehnať a ustáliť situáciu. On sa stretol s kráľom, a to je najlepšia pasáž vo filme, ale skôr by som to vysvetlil tak, že samotná príprava na JEDNANIE, je strhujúcejšia, ako očakávaný DIALÓG..., ten by si zaslúžil kvalitnejšie prevedenie, lebo je bujdošský. Je to taký diplomatický film, zo strany húževnatého veľvyslanca, ktorý musí plniť rozkazy od najvyššieho, a škoda je tej roztržitej kamery, ktorá obľubuje neustále ostrenie, aj samotný ZOOM, že toto je v podstate najväčší kaz, ktorý mi najviac vadil ! Pripadalo mi to, že kameraman chce zachytiť všetko, alebo nič, a tak pozorujem KOPEC nedotiahnutých záberov ! Réžia bola dobrá, ale nie sústredená, ale aj tak sa jedná o zaujímavý pohľad, čo prebiehalo v „troch horúcich dňoch” , jednak som si to užíval, aj vďaka Karlovi Markovicsovi, alebo ak chcete, kultový Štoky, z „legendárneho” seriálu Komisár Rex, ktorý predvádza naprosto pozoruhodný herecký výkon, a tak zatieňuje i samotného kráľa, alias Jespera Christensena. Dal som síce štyri hviezdičky, ale s výkričníkom, pretože celé to znovu absolvovať, by som asi zrovna moc nechcel, ale Štoky, je vôbec jediný dôvod, prečo by REPETE pripadalo do úvahy... PS : Oceňujem úvodné, dobové, čiernobiele zábery, ktoré diváka spoľahlivo pripravia na vskutku depresívne dianie... (18.03.2017)

Norové prostě se svými malými velkými velkofilmy lepší asi nebudou. Vše natočí precizně, historicky přesně, ale pokaždé tomu chybí nějaké hlubší emoce. Všechno v tomto filmu je tak hrozně chladné, že se těžce hledá postava, která by byla v popředí. V tomto případě můžu říct, že herecky na tom nejlépe byl Karl Markovics, který kde se objeví, tam prostě září. Škoda, že se svojí rolí stál na druhé straně barikády...což se vlastně od něj, jakožto od německy mluvícího, dalo i čekat. Zajímavý, ale místy zbytečně zdlouhavý a nudný film, natočený ale kvalitní skandinávskou formou. (29.04.2018)

To je paráda. Ani ne tak filmařsky, je to spíše odvedeno dobře řemeslně, ale obsahově mě to zcela pohltilo. Vnitřní dilema nejvyšší osobnosti státu při rozhodování, zda v mezní situaci národa a státu obětovat životy, anebo sebeúctu, je nám v Česku tak blízké, až to řeže do živého. Norský král se rozhodl, jak mu my, kteří jsme v podobné situaci měli na jeho místě Beneše, pro mne naprosto obdivuhodně. (05.11.2017)

Toto je taký Nórsky veľkofilm z ťažkého historického obdobia, ktorý je viac komornou drámou ako rozsiahlou filmovou vojnovou freskou. Odohráva sa prakticky iba v troch dňoch, keď sa rozhoduje o osude Nórska za druhej svetovej vojny. Neutralita alebo okupácia? Vojnových scén je málo, príbeh sa sústreďuje na rozhodnutie kráľa Haakona VII., ako sa zachovať v ťažkej situácii. Réžia filmu je dobrá, ale najväčšou prednosťou sú výkony hlavných predstaviteľov. Oceňujem scénu, kedy Nemecký veliteľ povedal inému Nemcovi, že prečo Nóri útočia, keď im chceme len pomôcť v ich štátnej suverenite. Veľmi dobrý snímok, ale nečakajte veľa vystrelených nábojov. (07.01.2020)

Pred 1. aj 2. svetovou vojnou Nórsko vyhlásilo neutralitu, aj napriek tomu bolo Nórsko prepadnuté. Nemecko potrebovalo čoraz väčšie množstvo železnej rudy zo Švédska, tá sa dopravovala cez Nórsky prístav Narvik.Keď ho začali obsadzovať spojenci dňa 9.4.1940 začali Nemci obsadzovať Nórsko. Zo začiatku situácia pre Nemcov nebola priaznivá a už hrozilo že jednotky britské, francúzske, poľské a legionári porazia nemecké jednotky, ale po prepadnutí Francúzska boli Spojenci odvolaní (v dňoch 30.4. a 1.5.1940) a sever Európy nechali napospas Nemcom. Väčšina Nórov sa jednoznačne postavila za obranu vlasti. Aj napriek tomu, že 15. apríla nórsky ministerský predseda Quisling, na pozvanie ktorého Nemci prišli, odstúpil a odovzdal správu krajiny nemeckým úradom. Kráľ odmietol kapitulovať a so svojimi zmobilizovanými jednotkami (16 tisíc vojakov) kládol statočný odpor. Ten bol zlomený až 9.6.1940. Kráľ Haakon VII aj naďalej vládol z exilu vo Veľkej Británii. Odtiaľ vyzýval cestou rádia k silnejúcemu odporu a zasadzoval sa o vytváranie nórskych exilových jednotiek (3 perute v rámci RAF). (22.02.2017)