Riphagen

Absolutne nečakané prekvapko. Nebudem sa hrať na žiadneho vojnového super znalca a rovno poviem, že meno Riphagen mi nič nehovorilo. Som si istý, že v Holandsku nebol zďaleka jediný a každá krajina mala niekoľkých podobných alebo aj horších "Riphagenov". Isté je, že po tomto filme jeho meno len tak nezabudnete. Film je max. realisticky spracovaný, rozhodne nečakajte žiadny vojnový thriller ani bájky o tom ako dobro zvíťazilo nad zlom. Najväčší klad filmu je jednoznačne hlavná postava. Riphagen nie je na prvý pohľad nijako zvlášť sympatický chlapík, ale svojimi skutkami si vás získa. Chvíľu to trvá, kým zistíme na akej strane vlastne stojí a keď to s určitosťou vieme tak o chvíľu zapochybujete. Urobil to naschval? Mal to premyslené? Bola to náhoda? Narafičili to na neho?...Jedno sa musí nechať. Riphagen bol chytrý manipulátor, mal všetko výborne premyslené a takto šikovne a premyslene na to išli aj tvorcovia filmu, ktorí max. upútali moju pozornosť a bol som v napätí až do konca, pretože Riphagen je skoro ako Winnetou...(Ten rudokožec nemá sedm životú, ale devět..., aspoň tak to hovoril mr. Rollins). Takže po holandskej pecke Čierna kniha od Verhoevena tu máme min. rovnako dobrý holandský film z vojnového obdobia. 100%. (30.12.2016)

Riphagen je další zpracování již velmi rozlehlého a pestrobarevného mefistofelovského tématu. R. jako vtělený ďábel, který ví přesně jakou kartu je třeba vytáhnout, aby přebila jakoukoli jinou. R. jako člověk, který se vyzná a má po ruce vždy dost argumentů, obranných i útočných. Pozn.: Divil jsem se, že ve svém úspěšném tažení nenarazil na Seyß-Inquarta, od roku 1940 mistodžícího Holandska, bývalého pana Zajíce ze Stonařova. Kdysi jsem o něm složi písničku, která vyšla na ineditní kazetě, začíná: "Tohle je píseň o jednom děsným hazlovi / když slyším jeho jméno, krev mi stoupá do hlavy / rve mi to plíce a drtí meniskus / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues" a konči: "A když jeho dnů bylo mnohem víc než dost / tak ho John C. Woods poslal na věčnost / živýho na špagát a mrtvýho na vůz / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues". Seyß-Inquart je prostě vyšší třída, leckterý člověk zmůže víc než leckterý ďábel. (20.09.2019)

R.I.P Hagen tu neplatí. Smaž sa Riphagen je priliehavejšie. Škoda, že Holanďania nedokázali z tej svine viac ukázať. Film je taký televízny, suchý, málo emočný. Pritom príležitostí bolo dosť. A človeka aj tak len naserie, že tá spravodlivosť tu na Zemi nikdy nebude. Nepoznať túto postavu a jej osud je naozaj obrovskou výhodou, inak človek pozná celú pointu a záver filmu. Avšak jeho charakterové vlastnosti krásne vystihuje jedna scénka a jej repliky: Bola nám sľúbená ochrana!, hovorí Židovka. // Od Riphagena? To ťažko. On sám nám dal Vašu adresu... (15.07.2023)

Dobrý príbeh, no spracovaný až príliš štandardne, s množstvom klišé a viacerými hluchými miestami. Titulná postava na prvý pohľad pôsobí ako mafián schopný všetkého, takže od začiatku tušíte, že to s jeho kladnými vlastnosťami asi nebude také ružové ako sa zdá. Inak to bol asi veľmi dobrý manipulátor, ktorý by sa v dnešnej politike určite uchytil, dokázal presvedčiť každého o tom, čo chcel on. Občas neviete, či boli tí ľudia až takí blbí alebo on taký presvedčivý. Ďalej tu máme niekoľko scén, keď naňho postavy mieria zbraňou a aj keď vedia, aký je nebezpečný, tak k nemu nepochopiteľne prídu na takú vzdialenosť, aby ich mohol spacifikovať. Alebo privedú hlavnú svedkyňu, ktorá ho môže usvedčiť do miestnosti vedľa neho a len tak náhodou si ešte odskočia zatelefonovať, aby sa jej mohol povyhrážať. Takéto nezmysly ten film dosť zrážajú dole, pochybujem, že sa to naozaj všetko takto odohralo, skôr si to chceli filmári trochu zjednodušiť. (20.03.2019)

V zlých časoch sa darí len zlým ľuďom a bezškrupulóznym grázlom, len v dobrých časoch sa môže dariť aj dobrým ľuďom. Vojna je samozrejme ten prvý prípad a tak niet divu, že to Riphagen dotiahol tak ďaleko, majetkovo aj spoločenským statusom. Grázel, iritujúca škodná a hlavne majster manipulátor, ale tak veľký, že by k nemu na školenie kľudne mohol chodiť aj sám Hitler. Aj keď jeho charakter bol odpudivý a môžme si o ňom myslieť samé nepekné veci (a právom), bolo fascinujúce sledovať ako dokázal všetkých oklamať a manipulovať a ako sa dokázal v každej situácii vynájsť, prípadne ešte aj vyťažiť niečo pre seba. To všetko vo všadeprítomnej atmosfére všeobecnej nedôvery a každodennej zrady. K technickej stránke nemám žiadne výhrady, páčila sa mi hlavne kamera, tiež herec v hlavnej úlohe zahral parádne. A koniec ma milo prekvapil, dosť nečakané a napínavé vyvrcholenie. Podnetný snímok, hodný zamyslenia, ktorý za pozretie určite stojí. 85/100 (18.01.2017)