Ústava
Ustav Republike Hrvatske
Ustava Republike Hrvaške
The Constitution
Réžia:
Rajko GrličKamera:
Branko LintaHudba:
Duke BojadzievHrajú:
Nebojša Glogovac, Dejan Aćimović, Ksenija Marinkovič, Božidar Smiljanić, Mladen Hren, Robert Ugrina, Daria Lorenci, Nina Rakovec, Zdenko Jelcic (viac)Obsahy(1)
Učiteľ na strednej škole (Vjeko) celý svoj život venoval štúdiám o histórii. Žije v zanedbanom a špinavom byte v centre Záhrebu so svojim otcom (Hrvoje). Vjekovi tragicky zahynula láska jeho života - Bobo. Ostal bezradný a smutný, najradšej si život užíval len nočnými prechádzkami prázdnym mestom namaľovaný a prezlečený za ženu. Raz v noci ho zastavila skupinka mladíkov, ktorí ho zmlátili, pošpinili a nechali bezvládne ležať. V nemocnici sa o neho stará zdravotná sestra (Maja), ktorá býva v tom istom paneláku ako Vjeko. Po tom čo mu Maja pomôže dostať sa domov, začne sa starať nielen o Vjeka, ale aj o jeho otca. Tu začína príbeh o úplne troch odlišných ľuďoch, ktorí žijú v jednej budove a ktorí sú nečakane a proti ich vôli spojení a závislí jeden na druhom. (Garfield Film)
(viac)Videá (1)
Recenzie (22)
Z filmu ide taká ľudskosť, akú by som od balkánskeho filmu vôbec nečakal. Aj tá nevraživosť medzi Srbmi a Chorvátmi je v celkom inej rovine, ako som mal možnosť vidieť doteraz. Byť v Chorvátsku homosexuálom alebo byť Srbom je veľmi podobné, a keď sa navzájom potrebujú, hoci so zaťatými zubami, vzniká dráma, ktorá ide intenzívne pod kožu. –––– Moja drahá! Nikdy v živote ste nemilovali muža tak, ako ja. –––– Nechaj tak! Toto je len pre švihákov, ktorí ovládajú Ústavu. ()
Aj napriek tomu, že som tohto námetu už prejedený, pretože čo film z Balkánu, tak to len o nejakej krivde medzi národmi a o vojne, no som milo prekvapený akú atmosféru tu dokázal režisér navodiť. Pritom ten dej bol taký jednoduchý, no zároveň i povedal toho strašne veľa a nemyslím tým len psychológiu ľudskej duše. Snímok totiž ponúka i pomerne plastický obraz na dejinné zázemie ľudí v tej krajine a širšie súvislosti okolo príčin sporov, ktoré tu dodnes trvajú. A to pútavým až uhrančivým spôsobom musím podotknúť. Nadpriemer. 75/100 ()
Z môjho blogu k MFF 2016 v Bratislave: Ako nám na úvod festivalu povedal jeden z organizátorov MFF, súčasní chorvátski režiséri sa radi zameriavajú na trpké komédie. Žiarivým príkladom toho je aj Bobo. Dej rozpráva o 60-ročnom vysokoškolskom učiteľovi Vjekovi, ktorý je homosexuál a tranzvestita. Pre jeho záľubu v ženských šatách a make-upe ho na ulici prepadne partia neonacistov. Po útoku sa o neho stará jeho suseda Maja, ktoré je povolaním zdravotná sestra. Onedlho sa spriatelia, avšak Vjeko si dlhšie hľadá cestu k Majinemu natvrdlejšiemu (ale dobrosrdečnému) manželovi, policajtovi. Vadí mu, že je Srb. Film je tak zaujímavou sondou do ľudskej duše a hovorí o tom, že aj ten, kto sa celý život potýka s netoleranciou k svojej osobe môže byť sám netolerantným. ()
Značně hořká, ale přece jen komedie o Ústavě? Chorvati zabodovali už námětem, ale povedlo se jim i jeho zpracování. Navíc ty věty citované z nejvyššího chorvatského zákona v tomto příběhu postav plných předsudků a nenávisti ještě více vyniknou. A konec je kupodivu pozitivní (což ostatně ke komedii sedí lépe). ()
Veľmi civilne a autenticky pôsobiaca komediálna dráma. Dokonca som prekusol aj to, že sa u nás zaujímame iba o filmy z Balkánu, kde sa stále riešia tie isté problémy súvisiace viac či menej s relatívne nedávnou občianskou vojnou. Možno sa tam ani nič iné nenakrúca, ale o tom pochybujem. Bobo stojí na výborných hereckých výkonoch troch hlavných protagonistov, ktorým dopomáhajú aj skvelo napísané dialógy, občas ale pomôže aj nejaký ten pohľad alebo pohyb tela, aby divák vycítil pocity postáv. Ten sa občas aj zasmeje, stále však iba pri scénach vychádzajúcich z reálneho života a nie na nejakých scenáristických konštruktoch vycucaných z prsta, ako sme pri mnohých komédiách zvyknutí. Skôr však ide o civilnú drámu. ()
Reklama