Mob Psycho 100

Zatiaľ je to pre mňa unikát, čo sa grafickej stránky týka. Scény v anime sú nakreslené rôznymi štýlmi a spĺňajú účel v humorných scénkach príhod života jedného tínedžera so schopnosťou telekinetiky. Hlavný hrdina dokáže navyše vidieť duchov a poprípade s nimi bojovať, ak je treba, čo využíva istý podvodník, ktorý sa tvári, že má rovnaké schopnosti a je mu šéfom v agentúre na vyháňanie zlých duchov. V porovnaní s One Punch Man, ktorý je na csfd v sekcii Podobné, tu humor vychádza viac z grafického zobrazenia scén ako zo samotnej vtipnosti situácie, to však neznamená, že seriál je menej zábavný. Je zábavný práve rovnako. Charaktery postáv nie sú výnimočné, ale spĺňajú svoj účel. V tomto bode vyhráva OPM so sympatickejšou hlavnou postavou, Saitamom, ktorý dokáže vždy vylúdiť úsmev, keď k tomu má prísť. Tu hlavný hrdina, upätý tínedžer Mob snažiaci sa márne zapadnúť vo svojej neistote nedokáže diváka podobne uvoľniť, avšak jeho sympatie si svojím charakterom vie získať. Dej voľne nadväzuje, Mob čelí rôznym monštrám a intrigám a snaží sa vybrať pre seba vhodnú cestu a poučiť sa, čo s jeho naivitou vôbec nie je jednoduché. Seriál, ktorý sa oplatí vidieť, čo sa týka jeho technickej stránky a poteší situačným humorom svojich postáv a zobrazením démonov. Update: Asi v 5. epizóde už od nezáväznej zábavy anime pomaly upúšťa a smeruje k dráme, ktorá preverí psychický stav hrdinov, pričom sledujeme postavu typu Dr. Jekyll/Mr. Hyde, ktorej Jekyll musí byť priam na pokraji smrti, aby sa Hyde prebudil. Víťaz v súboji nie je vždy istý, ako je to v OPM a tak sa dej stal nepredvídateľný a tým aj zaujímavý a pre diváka pútavý. Navyše štafetu hlavného hrdinu epizód 2x prevzala dovtedy upozadená vedľajšia postava, čo núti diváka prehodnotiť svoju optiku doteraz videných udalostí. Oproti OPM má Mob Psycho 100 dômyselne vypracovaný scenár vyplývajúci z predchádzajúcich udalostí, kde jeden nevinný detský cieľ vďaka zámerom ďalších postáv vyústi v sériu násilností. Každá udalosť má svoj význam, nasledujúce nadväzujú a nabaľujú sa na tie predošlé spôsobom, ktorý zo žiadnej postavy nerobí figúrku tej druhej, ale samostatne sa rozhodujúce charaktery, ktorá sa však niekedy nevyhnú manipulovaniu seba alebo druhých. V prvých 4 epizódach som sa čudoval, prečo sa dej uberá týmto smerom, no potom som v 5. pochopil, že práve takto to malo byť a od tej zásadnej udalosti dej dokáže už len strhnúť, navyše neprestáva tak prekvapovať, že neviete, či ide o šialené hrdinstvo alebo komédiu, každopádne to zanecháva pozitívny dojem. Efektívne je aj pomrkávanie na diváka po ending songu na konci každej epizódy, čo po ťažkom závere tej 11. prináša trochu úľavu a bohužiaľ aj úsmev cez slzy, keď si tvorcovia vedia spraviť vtip a reklamu aj z takej udalosti. 12. epizóda: bublina predošlej epizódy praskla, ako aj ilúzie postáv, ktoré z nich boli vytrhnuté humornou formou. V tomto seriáli sa dá predvídať snáď len to, že vždy keď môže, obráti sa na komédiu. A vďaka ľahkosti, s akou sa seriál miestami berie a parodovaniu superhrdinov to vyznieva originálne a sviežo. Skôr ako seriál o superhrdinoch sa to dá brať ako seriál o outsideroch, ktorý túžia vystúpiť z niečieho tieňa. Záverom by som chcel podotknúť, že seriál ponúka niečo, čo treba neustále hľadať a držať sa toho, a to: triezvy nadhľad a dokonca aj model správania (ktoré nájdeme trebárs v The Last Boy Scout a Zulu). Výčitku mám len k originalite a hĺbke postáv, v ktorých tvorcovia na hranicu svojich možností ešte nenačreli. Na konci vyzerá byť skoro všetko vyriešené, tak ostáva len dúfať, že tvorcovia aj v druhej sérii zápletku vystupňujú podobným spôsobom ako v prvej a zachovajú aj všetky ostatné kvality. (01.01.2018) (menej) (viac)