Piata loď

Problém značnej časti novodobých slovenských filmov je, že hlavný dej je nevýrazný, alebo vlastne skoro žiadny. Filmy pôsobia potom ako zlátaniny o ničom. Strčiť tam malé deti a nejaký potenciál, ktorý sa aj tak nevyužije nestačí. Opäť a zase za asistencie českých hercov. Bez nich už nedokážeme asi natočiť ani celovečerný film. Smutné a za 2*. (09.10.2017)

Piata loď sa bohužiaľ utápa v ľútosti, každý rodič tu pôsobí ako idiot a každé dieťa ako nevinný „anjelik“, takže tu nevzniká skutočná dráma, ktorá je postavená na neriešiteľnom konflikte, nekonfrontuje sa tam detská naivita s „dospelou triezvosťou“, ale deti sú, vďaka až neuveriteľnej necitlivosti dospelých, vo svojej naivite utvrdzované. (20.01.2018)

Nebýt toho, že jsem před lety viděla skvělý film Wrony, asi bych byla nadšená. Pokud uvěřím tomu, že autorka film neviděla, podstatně to zvedne hodnocení filmu. Protože film má řadu pěkných momentů. Kroměskvělé kamery se vvjímečně poveldo vedení dětských herců na jejichž přirozenosti je film postavený. Oproti Vránám chybí úderný konec, přechod do snového dětského světa neodpovídá celkovému vyprávění. I přes drobné vady na kráse jde o zajímavý filmový počin slovenské režisérky. (02.06.2019)

Ako spieva Katarzia "Keď deti majú deti, dospejú skôr ako ich rodičia..." Malá Jarka síce žije zo svojou mamou, ale tá mamou byť nechce. Svojej dcére dokáže poskytnúť maximálne tak príležitostné kamarátstvo. A tak musí Jarka hľadať lásku inde.. povzbudzujúce však je, že napriek závažnosti témy sa v deji nájde množstvo úsmevných a dušu hladiacich momentov. Napriek tomu, že Jarka v živote veľa lásky nedostala, vie sa s ňou podeliť a rozdať ju ďalej. Film sa snaží poukázať na množstvo rovín lásky, rôznych modelov rodiny, v ktorej ani jeden nie je ten úplne správny. Pretože každý z nás dokáže lásku inak prijať a inak ju odovzdať. Piata loď je citlivou sociálnou drámou s pomalším tempom, ktoré si niektorí diváci občas mýlia s nudou. Vnímavý divák sa však nudiť nebude, je to náš ďalší malý filmový klenot. Párkrát vás aj riadne stisne pri srdci, ale zároveň vás poteší fakt, že slovenský film pomaly, ale isto, pluje správnym smerom. (15.04.2017)

Môžeme Piatej lodi vyčítať, že v porovnaní s cudzokrajnou festivalovou produkciou na nej vidno nízky rozpočet. Ale, preboha, kto sa na Slovensku okrem Grófovej dokáže vyjadrovať obrazom? Po brutálne vyhajpovanom Únose, vyjadrujúcim všetko cez dialógy v záberoch a protizáberoch tu máme film, ktorý sa snaží obmedziť slová na nutné minimum, používať metafory a pomocou kamery navodzovať pocit prítomnosti diváka medzi detskými hrdinami. Ak chcete nadupaný dej, choďte na niečo iné, ak máte chuť hľadať v jednoduchom príbehu viaceré skryté témy, inak možno aj rovnako pálčivé, ako v tom Únose, nebojte sa Piatej lodi. Niektoré filmy nemajú záujem ísť divákovi vopred, ale naopak vyžadujú opačný prístup, pričom dopad naňho je o to silnejší. (16.03.2017)