Obsahy(1)
Vnímavý pohľad umelca na jeseň ľudského života inšpirovaný piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka. Hovorí o starých ľuďoch, zdanlivo živoriacich na okraji ľudskej spoločnosti. 15 rokov trezorovaný film získal takmer tridsať ocenení na filmových festivaloch doma a v zahraničí. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (130)
Po stránce režisérské se jedná o nefalšované dokumentární dílo. Skutečně, pouze samotná režie si zaslouží plný počet. Obraz času v bezzubých tvářích a ve vráskách, kterými již proteklo mnoho slz. Radosti i smutku. Generace i předminulého století má svojí životní neměnící se filozofii, každodenní povinnosti, a také má své smíření. Smíření se s vlastním životem, s tím co máme. Na první pohled jednoduchá myšlenka je dnes čistou utopií. Smíření se s tím co máme v 21. století? Film může vyvolat i pocit zatracení naší generace, která je neskutečně vzdálena tomu, co tento snímek nabízí. Vědět kde má člověk své místo, co je důležité...film plný (ne)zodpovězených otázek...velice inspirující. Stáří je vždy stejné, ať již člověk prožil cokoli a na konci všeho je to to jediné co mu zbylo. Vlastní vzpomínky. V porovnání s dneškem, je toto obraz z jiného světa. Světa, ve kterém se mění hlavně lidé. Jestli k lepším či horšímu...nad tím se můžeme zamyslet na sklonku života. Neuvěřitelná upřímnost a lidskost vyvolává v divákovi i dobrosrdečný úsměv. ()
Tento legendárny dokument bol vo svojej dobe prekvapením a dodnes rezonuje zrejme najmä kvôli svojmu formalizmu. Montážne sekvencie, vložené množstvo fotografií, kombinácia ruchov a hudby, vložené ankety, využívanie symboliky. Nemôžem však tvrdiť, že ma osudy jednotlivcov nejako zvlášť emocionálne zasiahli, skôr je pozornosť venovaná mozaike ľudí ako celku. No a navonok opäť vypláva stará pravda, že najšťastnejší je ten, čo nič nemá, pretože bohatý chce mať stále viac. Teda v princípe, niežeby to bola exaktná pravda, to nič je v úvodzovkách. ()
Totálne nechápem to hodnotenie. To hádam ani nemyslíte vážne. Ak by tu a tam niektorí udelili 3*, tak to pochopím, ale 85% je výsmech filmom, ktoré sú dobré po každej stránke, ale majú výrazne menšie hodnotenie. Niekto napíše zaujímavý a do detailov premyslený scenár, kvalitne sa to natočí po vizuálnej stránke a herci podajú presvedčivé výkony. K tomu patričná hudba, efekty, strih, napätie, dobrý dojem a táto ČB nudná kreatúra za pár drobných to tromfne? ()
Na rozdiel napríklad od katolíckej moderny, ktorá v 30. a 40. rokoch významne spolu-určovala podobu slovenskej literatúry, a svojich predstaviteľov i nástupcov uchovala aj do nasledujúcich dekád, spiritualita si cesty do filmu hľadala len „pohľadom ponad rameno“. Budem veľmi zjednodušovať, ale musím. Masová povaha filmového média ho v tragických obdobiach 20. storočia nútila vstupovať skôr do iných, propagandistických rolí, ktoré sa viac než na tichú kontempláciu a abstraktné idei zameriavali na budovateľské nadšenie. V 50. rokoch boli navyše mnohí náboženskí predstavitelia perzekvovaní, až o dekádu neskôr sa vzťah štátu a náboženstva aspoň sčasti uvoľnil. Spolu s tým mohli do filmu vstúpiť nové podnety a začať vznikať diela, ktoré sa tematicky i formálne vyjadrovali duchovne a k duchovnu. (...) Aj Obrazy starého sveta sú obrazmi akéhosi natívneho, pred-moderného „budovateľstva“. Na rozdiel od jednotlivca transcendujúceho do spoločenskej totality, však sledujeme jednotlivca vnoreného a spolu-podieľajúceho sa na všetko-prestupujúcom svete „prírody“. Spirituálna transcendencia sa tu teda obracia k Totalite, ktorá sa priamo manifestuje na spievajúcich sochách – telách staručkých hlavných postáv – v akejsi obdobe japonského ideálu sabi. Tento pocit zdôrazňujú, či skôr vytvárajú statické obrazy, fotografie, v ktorých je telo prichytené v nemennosti tejto premeny a tým aj vo večnosti zanikania. Filmový čas i priestor sa tu teda napája na rytmické cykly prírody s ich vlastnými pravidelnými liturgiami, v ktorých, ako ozveny v kostole, zaznievajú Händelove skladby. Celým filmom následne preniká snaha prichytiť tento transcendentný časopriestor pri priamych prejavoch a vnárať do tohto vyvolávacieho roztoku celuloid. Vďaka tomu sú Obrazy starého sveta tiež jedným z tých staručkých tiel – „spievajúcich sôch, ktoré pretrvajú veky“. (napísané pre Hviezdne noci, 2019) ()
Jedinečný dokument světa, který už doopravdy zmizel. Oživlé vzpomínky lidí. Oživlé písně. Dopředu jsem dostal varování, že to bude depresivní, mě to ale tak nepřipadalo. Celý film je o nesmírné síle žít, milovat, pracovat, vědět. Lidé staří, ale krásní. Lidé, kteří nás dokáží překvapit. Ze dřeva "vyřezané" dílo, které po premiéře promítali jen 2 dny (!!!) a následně strčili do trezoru. ()
Galéria (9)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (5)
- Film byl roku 2000 zvolen v anketě filmových kritik zvolen nejepším slovenským filmem všech dob. (Bediverecs)
- Svojou poetikou vzbudil film výčitky ideologických dozorcov a bol označený za “estetiku škaredosti“. (Raccoon.city)
- Dušana Hanáka inspirovaly k natočení filmu cykly portrétních fotografií starých lidí z Liptova, jejichž autorem byl významný slovenský fotograf Martin Martinček. (hippyman)
Reklama