Obsahy(1)
Vnímavý pohľad umelca na jeseň ľudského života inšpirovaný piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka. Hovorí o starých ľuďoch, zdanlivo živoriacich na okraji ľudskej spoločnosti. 15 rokov trezorovaný film získal takmer tridsať ocenení na filmových festivaloch doma a v zahraničí. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (130)
"Keď som sama, sama som..." Dušan Hanák pronikl mezi Bohem zapomenuté staříky a natočil upřímné výpovědi lidí, kteří si díky svému věku mohou dovolit být "nemúdri a hlúpi". Osamělí staroušci žijí své životy navyklým způsobem po mnoho let, společným ukazatelem pro všechny z nich je činorodá práce, která jim nedá zakrnět na mysli. Klaním se té vůli. A navíc film podtrhávají úchvatné černobílé fotografie Martina Martinčeka... ()
Fascinující a krásné. A přitom tak obyčejné. Tenhle film bych povinně promítal všude a všem. Ve školách i v domovech důchodců. Fakt, že Obrazy starého sveta ležely 15 let uzamčeny v trezoru, vypovídá o smýšlení mocipánů minulého režimu víc než všechno ostatní. http://www.youtube.com/watch?v=gujZpr3XuAQ&feature=related ()
Je mi z toho smutno, až do plaču, ide mi z toho beznádej, akoby nič nemalo zmysel. Starých ľudí sa tu pýtali, čo má v živote cenu a oni odpovedali len to, čo ich napadlo, s čím sa títo jednoduchí ľudia stretávali, ako práca, deti, viera, láska, človek sám. Je to kruté, no takéto to je a bolo. Toto sú naši predkovia, ktorí žili v súlade s prírodou, čo to zažili, nejakú tú kultúru mali a väčšinu života prerobili a občas sa niečím zabavili. Nechápem umiestnenie medzi trezorové filmy, či kvôli tým Američanom na Mesiaci alebo kvôli tej depresii a umeleckému obrazu ľudí mimo bežnú civilizáciu. Každopáde silné dielo, ktoré mi príde ako keby všetko bola len ilúzia. V tomto prípade je toto všetko môj subjektívny pohľad na toto dielo a možno hodnotím z časti aj život, ktorému neviem dať dokonalé perfektné hodnotenie, lebo veci nechápem. ()
"Co jste vy, byli jsme i my, co jsme my, budete i vy." I tak se to dá uvést. Netvrdím, že budeme všichni na stará kolena žít v maringotce, chlastat borovičku a po ránu vydudávat po pastvách. Ale každý jednou, dá li Bůh, zestárne. Zdaleka ne každý se ovšem může procházet po vzrostlém lese v místech, kde před sedmdesáti lety pěstoval brambory. Úžasné! Po pětatřiceti jsem začal chápat svoje prarodiče. A proto milujme, pracujme a radujme se... Život je o každodenních malých radostech. ()
"Človek vydrží viac ako hovädo"....Takto nejako komentuje jeden starší človek s amputovanými nohami, svoje trápenie, keď dokázal bez nôh postaviť dom vlastnými rukami. Svet čudákov, chudákov, samotárov a starcov spracuváva tento zaujímavý dokument, ktorý je na dobu svojho vzniku neuveriteľne nadčasový. Čiernobiela kamera, vkusná hudba a poctivá réžia, to je len pár dôvodov, prečo si ho nenechať újsť. Hlavne je to o ľuďoch, ktorí už čo to preskákali a ich tváre to hovoria same za seba..." Dobrý deň ujo!"... "Podaj ruku a bude dobrý deň." 100%. ()
Galéria (9)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (6)
- Film byl dlouho v trezoru a premiéru měl až v roce 1989. (hippyman)
- Svojou poetikou vzbudil film výčitky ideologických dozorcov a bol označený za “estetiku škaredosti“. (Raccoon.city)
- Film byl roku 2000 zvolen v anketě filmových kritik zvolen nejepším slovenským filmem všech dob. (Bediverecs)
Reklama