Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Hanákove filmy sú apoteózou víťazstva človeka nad sebou samým, víťazstva mravnosti a citu nad životnými podmienkami. Jeho postavy hľadajú v sebe silu prekonať to, čo ich obmedzuje, čo bráni splneniu ich túžob, snov a citov. Tento film, zachytávajúci vnútornú ľudskosť postáv z okraja spoločnosti, sa do kín dostal s 9-ročným oneskorením kvôli absurdnému direktívnemu rozhodnutiu o údajnej "ošklivosti" všetkých postáv a pochmúrnosti ladenia... Starý mládenec Pišta premáha handicap svojho nevábneho vzhľadu alkoholom. Verí priateľstvu s kolegom z vlakovej pošty, svetáckym Vincom. Ten však nešťastne zahynie a osamelý muž získa vysnenú priazeň Vincovej milenky Viery. Osudy neobvyklých hrdinov v neutešených prostrediach stanice, slobodárne a na dedine zachytil Hanák s pokorou, povyšujúc ich na umelecký obraz sveta. Pišta hľadá pevný bod v láske - k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri je schopný lásku dávať i prijímať, navonok však prejavy jeho citu vyznievajú bezradne, neohrabane a smiešne, kvôli čomu sa pokladá za "nulového človeka". Tvorcovia však presvedčivo ukazujú, že človek schopný citu nemôže byť "nulový", len strata viery a ideálov znamená stratu ľudskosti... Postavu "tuláka-filozofa", ktorý životné hodnoty nedeklamuje a neilustruje, ale ich prežíva a intuitívne vyjadruje svojím konaním, usmerňujúc svojou voľnosťou a slobodou postoje a pocity hrdinov v ich zdanlivo bezvýchodiskovej izolácii, herecky vytvára Juraj Nvota ako typ, stelesňujúci aj v iných Hanákových filmoch režisérovo smerovanie do vnútra človeka ako do stredu vesmíru. Hlavné mužské úlohy stvárnili juhoslovanský režisér a scenárista M. Jelič a poľský herec a divadelný režisér R. Klosowski, v netradičnej role zaujme I. Janžurová, výrazný je scenáristický podiel spisovateľa Dušana Dušeka. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (60)

Hamaradža 

všetky recenzie používateľa

Trefné zachytenie socialistickej bezvýchodiskovosti (až tak že film skončil v trezore), čo je mi samo osebe veľmi sympatické, aj množstvo jednotlivých detailov a momentov s tradičnou Hanákovskou poetikou sa mi páčilo, akurát samotný príbeh akoby vyznieval trošku do prázdna, neujasnene tápal (narozdiel od napr. takých Ružových snov). Ak to bol cieľ, tak u mňa asi príliš nezabodoval, rovnako ako Janžurovej smiešna slovenčino-čeština. 3,5* ()

tom88 

všetky recenzie používateľa

Ďalšia staršia slovenská dráma, ktorá mne nič nehovorí. Obsahovo je to veľmi slabé, bez deja a nejakej lepšej zápletky. Herci sú tiež ledva priemerní až na výnimky. Postavy v jednom kuse chlastajú...ráno, poobede, večer, v práci, doma no stále prevracajú poháriky. Nie je to žiaden slovenský prevratný film, ale niečo do seba má. A Věra Bílá ma fakt dorazila. 45%. ()

Reklama

ScarPoul 

všetky recenzie používateľa

Hanák znova nesklamal. Možno nebol najaktívnejší režisér zo všetkých, ale jeho filmy boli vždy stávkou na istotu - aspoň u mňa. Klosowski je vo svojej postave nezabudnuteľný, rovnako aj Iva Janžurová. Čo najviac filmu prospieva je ale scenár Dušana Dušeka. Kto má rád jeho príbehy, nájde sa aj v tomto. Dedinské prostredie - vtipné postavičky vybudované na tragických charakteroch, bez známky pátosu, alebo lyrizovania. To je veľké plus celého filmu. Na jednu stranu sa zabávate, ale nie je to samoúčelná zábava. A to mám rád. Film pritom nie je pekný. Všetko je to preplnené alkoholizmom, sexuálnou túžbou, ktorá je nenaplnená a za ktorou sa schováva láska, hrdinom príbehu nepoznaná. Rozhodne poteší malá úloha Juraja Nvotu a Ivana Palúcha ako človeka, ktorý svojou organizovanosťou a presným plánom vybočuje s celej rady looserov v tomto príbehu. Ja milujem, ty miluješ je tak satirou na dedinský spôsob života, ktorý sa zbavil humorizácie a pátosu a zostala v ňom úsmevná stopa skutočnosti a silného režisérovho rukopisu. Nie dokonalé ale v tých časoch hotový zázrak. ()

MikO_NR_1909 

všetky recenzie používateľa

Na slovenské pomery nevídane dramaturgicky vedené, suverénny prístup a náhľad svetom psychológie vidieka, ktorý nevedno exaktne pochopiť a stráca pôdu pod nohami. Hanák zocelil istú predpokladanú typológiu očakávaných stereotypov a prináležil k nim všetok opak toho, čo je pre poetiku malomeštiactva prívetivé, servilné a poľutovaniahodné. Taký Tajovského nekompromisný rukopis s lyrickou bezútešnosťou  postavy Pištu, ktorá bola viacej predostrená a viacej sústredená a opisujúca perifériu spoločnosti. Pišta je dôsledkom spoločnosti a doby, v ktorej žije. Je hybnou silou toho sveta a tým pádom  nemá páky na to, aby šiel šťastiu naproti. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Veľmi sebavedomo pôsobiaci náhľad do života bežných (rozumej nie extra krásnych) ľudí v realite života. Zámerne nehovorím na Slovensku, pretože Ja milujem, ty miluješ je proste film pre všetkých a všade. Mal by osloviť všetky vrstvy obyvateľstva od snobských intelektuálov po rovnako jednoduchých ľudí, akí vystupujú vo filme. Tí sa tu môžu veľmi ľahko nájsť. Ale možno aj tí intelektuáli, ktorým rovnako Pištove problémy môžu veľa hovoriť. Taký pekný slovenský film s vkusným a vtipným humorom, sympatickými postavičkami (v akomkoľvek zmysle slova) a najmä bez zbytočného poetizovania a figúrkárčenia, tak typického pre mnohé ďalšie zľudovelé československé filmy druhej polovice 20. storočia. Najväčšia devíza oproti väčšine konkurencie je tak úprimnosť Hanákovho filmu. ()

Galéria (4)

Zaujímavosti (13)

  • Film vznikal v nervóznom období príprav 60. výročia založenia komunistickej strany. Jeden z funkcionárov sa opýtal pomocného režiséra filmu: "Čo urobíme s tým Hanákom, keď znovu nakrúti trezorový film?" Ale väčšina hercov tak nepremýšľala. Bolo to obdobie plné paradoxov, takže na druhej strane si ľudia vážili prácu s niekým, kto mal filmy v trezore, pretože nechcel klamať. (Raccoon.city)
  • Režisér Dušan Hanák spomína, že tak ako hlavná postava dedinský starý mládenec Pišta (Roman Klosowski) si všimol dedinských starých mládencov, ktorí sa navzájom v niečom veľmi podobali: "Často boli malého vzrastu, radi zažartovali, mali určitý dar reči, sem tam slovami prekonávali istý svoj handicap alebo bariéru. Keď sme sedeli v kaviarni s Rudom Slobodom, ktorý napokon tiež mal čosi z toho starého dedinského mládenca, prešla okolo mladá čašníčka a Rudo s uvzatým pohľadom povedal: Túto ženu musím dostať do druhého stavu. Tá veta sa objaví aj vo filme. Alebo maliar natierač, ktorého som rád počúval, keď mal pod čapicou, mi povedal: Ja nemôžem prehrať. Ja musím vyhrať. Ja chcem lásku tigrovitú... Takže aj z takýchto impulzov vznikla tragikomická postava Pištu, ktorý pije, pretože ho ženy nechcú, a ženy ho nechcú, lebo pije. Ale aj jeho bláznivá matka (Milada Ježková), kamarát Vinco (Milan Jelić), kominár Albín (Václav Babka) a Viera (Iva Janžurová), s ktorou by chcel mať Pišta dieťa. So spoluscenáristom Dušanom Dušekom sme chodili do všetkých prostredí, kde sa príbeh odohráva, pracovali sme aj v nočných smenách železničnej pošty." (Raccoon.city)
  • Režisér Dušan Hanák dal pred natáčaním vymaľovať prvé nástupište bratislavskej stanice, kde sa nakrúcalo, aby to nevyzeralo až tak strašne. Ale robotnícke šatne nechal v pôvodnom stave, cenzori boli z toho zhrození. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené