Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Hanákove filmy sú apoteózou víťazstva človeka nad sebou samým, víťazstva mravnosti a citu nad životnými podmienkami. Jeho postavy hľadajú v sebe silu prekonať to, čo ich obmedzuje, čo bráni splneniu ich túžob, snov a citov. Tento film, zachytávajúci vnútornú ľudskosť postáv z okraja spoločnosti, sa do kín dostal s 9-ročným oneskorením kvôli absurdnému direktívnemu rozhodnutiu o údajnej "ošklivosti" všetkých postáv a pochmúrnosti ladenia... Starý mládenec Pišta premáha handicap svojho nevábneho vzhľadu alkoholom. Verí priateľstvu s kolegom z vlakovej pošty, svetáckym Vincom. Ten však nešťastne zahynie a osamelý muž získa vysnenú priazeň Vincovej milenky Viery. Osudy neobvyklých hrdinov v neutešených prostrediach stanice, slobodárne a na dedine zachytil Hanák s pokorou, povyšujúc ich na umelecký obraz sveta. Pišta hľadá pevný bod v láske - k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri je schopný lásku dávať i prijímať, navonok však prejavy jeho citu vyznievajú bezradne, neohrabane a smiešne, kvôli čomu sa pokladá za "nulového človeka". Tvorcovia však presvedčivo ukazujú, že človek schopný citu nemôže byť "nulový", len strata viery a ideálov znamená stratu ľudskosti... Postavu "tuláka-filozofa", ktorý životné hodnoty nedeklamuje a neilustruje, ale ich prežíva a intuitívne vyjadruje svojím konaním, usmerňujúc svojou voľnosťou a slobodou postoje a pocity hrdinov v ich zdanlivo bezvýchodiskovej izolácii, herecky vytvára Juraj Nvota ako typ, stelesňujúci aj v iných Hanákových filmoch režisérovo smerovanie do vnútra človeka ako do stredu vesmíru. Hlavné mužské úlohy stvárnili juhoslovanský režisér a scenárista M. Jelič a poľský herec a divadelný režisér R. Klosowski, v netradičnej role zaujme I. Janžurová, výrazný je scenáristický podiel spisovateľa Dušana Dušeka. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Zaujímavosti (13)

  • Film vznikal v nervóznom období príprav 60. výročia založenia komunistickej strany. Jeden z funkcionárov sa opýtal pomocného režiséra filmu: "Čo urobíme s tým Hanákom, keď znovu nakrúti trezorový film?" Ale väčšina hercov tak nepremýšľala. Bolo to obdobie plné paradoxov, takže na druhej strane si ľudia vážili prácu s niekým, kto mal filmy v trezore, pretože nechcel klamať. (Raccoon.city)
  • Režisér Dušan Hanák spomína, že tak ako hlavná postava dedinský starý mládenec Pišta (Roman Klosowski) si všimol dedinských starých mládencov, ktorí sa navzájom v niečom veľmi podobali: "Často boli malého vzrastu, radi zažartovali, mali určitý dar reči, sem tam slovami prekonávali istý svoj handicap alebo bariéru. Keď sme sedeli v kaviarni s Rudom Slobodom, ktorý napokon tiež mal čosi z toho starého dedinského mládenca, prešla okolo mladá čašníčka a Rudo s uvzatým pohľadom povedal: Túto ženu musím dostať do druhého stavu. Tá veta sa objaví aj vo filme. Alebo maliar natierač, ktorého som rád počúval, keď mal pod čapicou, mi povedal: Ja nemôžem prehrať. Ja musím vyhrať. Ja chcem lásku tigrovitú... Takže aj z takýchto impulzov vznikla tragikomická postava Pištu, ktorý pije, pretože ho ženy nechcú, a ženy ho nechcú, lebo pije. Ale aj jeho bláznivá matka (Milada Ježková), kamarát Vinco (Milan Jelić), kominár Albín (Václav Babka) a Viera (Iva Janžurová), s ktorou by chcel mať Pišta dieťa. So spoluscenáristom Dušanom Dušekom sme chodili do všetkých prostredí, kde sa príbeh odohráva, pracovali sme aj v nočných smenách železničnej pošty." (Raccoon.city)
  • Hlavný hrdina, dedinský starý mládenec Pišta (Roman Klosowski) je predobrazom skutočného človeka, ktorého režisér stretol. Ten mu hovoril o svojich problémoch so ženami, aj povedal vetu, ktorá zaznela vo filme: "Som starý ako Lollobrigida." Možno ani nevnímal humorný rozmer tej vety, ale režisérovi to zostalo v kolonke dedinský starý mládenec. (Raccoon.city)
  • Režisér Dušan Hanák dal pred natáčaním vymaľovať prvé nástupište bratislavskej stanice, kde sa nakrúcalo, aby to nevyzeralo až tak strašne. Ale robotnícke šatne nechal v pôvodnom stave, cenzori boli z toho zhrození. (Raccoon.city)
  • Po zakázaní filmu pozvali profesora estetiky z Ukrajiny, ktorý na seminári v červenej premietacej sále vysvetľoval, že vo filme sú škaredé kuchyne. (Raccoon.city)
  • Cenzorom sa zdalo poburujúce ukázať, v akom prostredí žije robotnícka trieda, ale oni tie prostredia nepoznali. Vo filme im chýbalo napríklad sídlisko ako dôkaz úspechov režimu. (Raccoon.city)
  • Keď začínal režisér Dušan Hanák pripravovať svoj štvrtý celovečerný film, dve jeho snímky boli už pár rokov zakázané, tretí nestihol podobný osud len vďaka tomu, že získal viaceré ocenenia skôr, než ho štátna moc stačila skryť do trezoru, a tak sa v tomto snímku rozhodol jeho slovami "trochu pritvrdiť". (Raccoon.city)
  • Iva Janžurová bola za stvárnenie Viery ocenená cenou za najlepší herecký výkon v hlasovaní zahraničných novinárov na 27. Festivale československého filmu v Mladej Boleslave roku 1989. (Raccoon.city)
  • Film musel byť v trezore 9 rokov. Dôvodom bolo absurdné rozhodnutie o „ošklivosti všetkých postáv a pochmúrnosti ladenia". (Raccoon.city)
  • Na 39. MFF v Západnom Berlíne 1989 získal D. Hanák Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Ďalej vyhral Cenu Generálnej rady Dolného Porýnia, Cenu mesta Schültingheim alebo cenu FIPRESCI na 17. MFF Strasbourg 1989. (Raccoon.city)
  • Natáčalo sa v lokalitách Borský Peter, Bratislava, Limbach, Šaštín - Stráže a Veľké Leváre. (Raccoon.city)
  • Je to posledný trezorovaný projekt na Slovensku, po ňom bol systém kontroly natoľko dôkladný, že už žiaden vyrobený film nemusel byť zakázaný. (rudeboy)

Reklama

Reklama