Master & Commander: Odvrátená strana sveta

„Vždy ste ku mne boli láskaví.“ Nádherný, prekrásny film. Keď som v r. 2003 zašiel na túto nádheru do kina, bol som ohromený. Nech už som čakal čokoľvek, toto nie. Následne som si Master and Commander pozrel o dve desaťročia neskôr. Stále som bol ohromený. Vôbec sa nečudujem, že ho mnohí majú vo svojom osobnom rebríčku najobľúbenejších filmov. Ono je to vlastne divné, lebo je to „len“ film o tom, ako anglická bojová loď prenasleduje francúzsku a medzitým si urobia (absolútne geniálnu) zastávku na Galapágoch. Galapágy... odkedy som videl tento film, vnímam ich temer s posvätnou úctou. V skutočnosti to nie je vojnový historický film. Historický áno. Ponúka viacero pozoruhodných dobových detailov (úchvatný motív detí na palube, prípadne motív šikany medzi námorníkmi). Ale vojnový ani nie, hoc obsahuje viacero intenzívnych akčných scén (jedna je bravúrne dynamická napriek tomu, že v nej de facto k súboju vôbec nedôjde, čo je úplne šialené). Proste je to fest dobrý film s fantastickými postavami. Jasné, Crowe a Bettany spolu majú takú ozrutnú chémiu, až je neskutočná škoda, že nikdy nevznikol sequel. Ich spoločné scény berú dych. Obaja majú na svet, vojnu atď. iný názor, napriek tomu sú priateľmi. Alebo možno skôr – práve preto? Občas to ale realisticky škrípe, lebo keď to doktor jemne preženie so svojimi „nihilistickými“ názormi, kapitán má tendenciu prestať sa správať ako priateľ a začne sa správať ako drsný kapitán. I v najvyhrotenejších okamihoch ale vidíte, cítite, počuje a vidíte, že to SÚ priatelia. A tie ich spoločné hudobné pasáže... prečo je ich dočerta tak málo? Ale parádni sú všetci (mojím miláčikom je mručounský kuchár a statočný lord Blakeney). Hoc výprava pozostáva v 90% prípadoch len z lode (exteriér, interiér), kameraman Russell Boyd to predal na jednotku s hviezdičkou. Samostatnou kapitolou sú spomínané Galapágy, na ktorých by ste najradšej strávili celý film. Hudba je geniálna a vskutku diabolská. Nielen prevzaté skladby, ale tiež dunivá, prekvapivo akčná pôvodná hudba. Peter Weir trpezlivo, s bravúrou skúseného majstra vedľa seba ukladá jednu nezabudnuteľnú scénu za druhou (amputácia ruky, delová guľa, žoviálne spoločné scény večerí, samooperácia, mimikry). Skvelý nápad bol i spraviť z nepriateľskej lode temer až démonického hitchcockovského McGuffina. A TEN moment, keď si Crowe uvedomí, ako to bolo s francúzskym lekárom, tak ten je ozaj báječný. Dojemné je, že diváci na celosvetovej tržbe v kinách nechali pozoruhodných 212 miliónov dolárov. To na tak dialógový a poetický film krásne číslo. Žiaľ, rozpočet sa prehupol cez 150. Vďaka tomu film vyzerá ozaj úžasné a peniaze sú na ňom vidieť, lež vzhľadom na rozpočet tržba nemohla byť považovaná za úspech a k sfilmovaniu ďalších kníh nedošlo. V rovnakom roku mali premiéru tiež prví Piráti z Karibiku, ktorí stáli 140 a celosvetovo trhli 654. To bol neporovnateľný rozdiel. Nie som zaťažený na námorné akčné scény, skôr naopak, ale Weir v nich nasadil také ostré tempo, že som skoro spadol zo sedačky v kine. Občas je to možno trošku divné (vojak, ktorý postrelí istú postavu, sa jej neospravedlní?), ale sú to skutočne len detaily a ja naozaj ani po 20 rokoch od premiéry nevidím jediný dôvod, prečo tomuto božskému filmu dať „len“ 4*. Vlastne by som najradšej dal šesť. Áno. Šesť z piatich. Kino Považan NMnV 2003 (06.12.2004) (menej) (viac)

Znie to ako klasická námornícka filmová historka .Ale aby sa ňou skutočne tento film stal nemohol sa v režisérskej stoličke vyvaľovať Peter Weir .Ako už niekoľkokrát predtým, dokázal štandartnú hollywoodsku story prerozprávať posvojom a poriadne pritom zatriasť žánrom (napr. Svedok, Spoločnosť mŕtvych básnikov).Z toho vyplíva že sa nedočkáme klasického historického filmu ale skôr vzťahovej psychologickej drámy na pozadí Napoleonských vojen. Vo filme sú len dve(aj keď výborné) akčné scény a väčšinu času strávime sledovaním rozhovorov posádky s Aubreym alebo posádky medzi sebou alebo Aubreyho so Stephenom atď. Napriek tomu som bol prekvapený ako skvele funguje napätie aj v „hlavnej“ dejovej línii – taktický boj s nepriateľskou loďou. Tá je viditeľná len ako niečo na obzore. Bližšie a do jej vnútra sa dostaneme až v závere. Pre Weira je hlavnou dejovou líniou postava Jacka Aubreyho a jeho vzťah so Stephenom. A tu mal Weir sakramentské šťastie , že si vybral tak talentovaných hercov ako sú Crowe (Gladiátor ,L.A. - prísne tajné) a Bettamy (Čistá duša, Príbeh rytiera). Z ich výkonov bez problémov pociťujeme či už ich vzájomnú loajalitu alebo pociťovanie zrady.Zkrátnka ich vzájomná chémia funguje výborne. A pre tento vzťah je kľúčový práve ostrovček na odvrátenej strane sveta kvôli ktorému Stephen pociťuje z Jackovej strany zradu a kvôli ktorému Jack nakoniec pochopí,že sú aj dôležitejšie veci než rozkazy. Z filmového hľadiska sú scény z ostrovčeka (aspoň pre mňa) tak trochu problémom. Nie žeby boli zlé, to vžiadnom prípade.Nie sú o nič horšie než ostatné časti filmu. Len mi trochu rozbili klaustrofobickú atmosféru lode a neustáleho ohrozenia. Buď nemali byť vo filme vôbec alebo mal byť film o pol hodinku dlhší. Pretože kým som sa dostal späť do atmosféry objavili sa záverečné titulky( z tohto jediného dôvodu nedávam filmu plné hodnotenie). Z technického hľadiska sa potom filmu nedá vytknúť už vôbec nič. Producenti odklepli Weirovi 150 miliónový rozpočet takže sa nemal čoho báť. Triky vyzerajú realisticky a sem tam má divák skutočne pocit že počas búrky stojí na sťažni s Aubrym. Tie dve akčné scény sú takisto zvládnuté s Hollywoodskou veľkorozpočtovou dôkladnosťou. Neznámy kameraman Russell Boyd sa drží pri zemi a nejako sa nepredvádza, takže nijako nenarušuje príjemnu autentičnosť Weirovho opusu.Dokáže rovnako dobre zachytiť komorný rozhovor počas hrania na husliach (nezabudnuteľná scéna) rovnako drsné more všade naokolo. Weir prekvapivo najal troch hudobných skladateľov – Christophera Gordona, Iva Daviesa a Klausa Badelta. Podľa toho ako poznám ich tvorbu súdim, že Gordon (Moby Dick) mal na starosti melodické motívy, Daviesove boli husľové motívy a najväčší hudobný objav poslednej doby Badelt (Piráti z karibiku, Stroj času) mal pravdepodoble rovnako ako pri Kamenovich X-menoch na starosti monumentálne bicie.Na soundtracku pravdepodobne nebude znieť dvakrát komlexne ale vo filme skvelo dopĺňa atmosféru. Raz za čas Hollywood riskne a vyprodukuje film v ktorom nie je hlavný guľometový strih, efektné rakurzy kamery a drahé počítačové zábery ale starý dobrý príbeh, atmosféra autentickosť. Niekedy sa to podarí veľmi dobre (Smrtiaca epidémia), niekedy veľmi slušne (Peacemaker) a niekedy vôbec (Skúška života). A niekedy vznikajú lahôdky ako Master and Commander.Je dobre že sú producenti ochotný raz za čas riskovať ale s návratnosťou je to bohužiaľ aj tentoraz už horšie a podobné projekty sa oproti mainstreamu presadzujú ťažko. Takže keď je príležitosť treba si ch vychutnať. 9/10 (10.01.2004) (menej) (viac)