Jack stavia dom

Ak by som to hodnotil čisto ako komédiu, tak by to bolo za jasných 5. Všetky tie hlášky, dialógy, občas aj samotné Jackovo vyčíňanie, boli tak komické, že som tam nenašiel vlastne nič, čo by ma malo znechutiť. Ale Jack zabíjal občas celkom originálne, a (malý spoiler) z odrezanej cecky si spraviť peňaženku, tak to je naozaj bezva nápad. Najlepší bol však detská "smajlík"-figurína, ktorá možno niekoho šokuje, ale ja som pri tom vybuchol smiechom. Film ubehol celkom rýchlo a bavil som sa. Teda až na ten záver, kde to bolo na môj vkus až príliš prefilozofované a už som po prvýkrát musel pozrieť na hodinky. Možno som to čakal ešte o niečo brutálnejšie. (22.11.2018)

Temný a provokatívny Lars von Trier znova divácky na hrane. Dav sa delí na tých, ktorí nadšene tlieskajú jeho majstrovstvu, niektorí znechutene krútia hlavami a sú aj takí, ktorí sa nezaradia nikam. Nepoznám iného režiséra Larsovho formátu, ktorý dokáže jedným filmom znechutiť, pobúriť, zaujať a naložiť poriadnu dávku myšlienkových rozbušiek. Jack si stavia dom a to prostredníctvom symbolov, metafor a obrazov násilia v extrémnej podobe. Zároveň veľmi jemnocitne a poeticky prepája architektúru stavieb s duševnou konštitúciou, hľadá analógie v dozrievaní vína s rozkladom telesnej schránky a deformáciou duševného sveta. Centrálne vlastne rozoberá tematiku pudu, v Nymfomanke pud sexuálny, erotický, v Jackovi pud agresívny. Pud je vlastne energia, ktorá je človeku daná od narodenia, motivuje ľudské správanie. K ústrednej tematike ľudských agresívnych pohnútok pridáva témy viny a trestu, morálky, hraníc normality až abnormality, diferencovania psychopatie či psychózy. Sú vôbec naše agresívne predstavy naše vnútorné túžby, ktoré nikdy nemôžme realizovať v dennodennej realite a tak ich symbolicky vyjadríme v umení či inej činnosti? Kto je obeťou, kto predátorom? Vinná je obeť, lebo vzbudzuje či provokuje túžby alebo predátor, ktorý svojim túžbam podlieha? Aká je podoba zla a dobra na zemi a čo už nemožno definovať ako dobré či zlé, kde je vlastne tá hranica? Ťažko sa mi formuje názor, či ocenenie umeleckých kvalít režiséra nie je len podlahnutie dojmu, ktorý je postavený na tendencii šokovať. U Triera hrá prvé husle inakosť, originalita, nemožno mu odoprieť vlastný rukopis a to, že si filmy robí po svojom. Zároveň emočne nalieha, drví, šrotuje a divácke pocity a dojmy tlačí do najvyšších výšin niekde do extrému. A tým mi príde dosť manipulatívny. Na konci, aby sme to celé nebrali až tak veľmi vážne, ponúkne pár gýčových záberov. Úplný koniec zavŕši skočnou hudbou, ktorá má podprahovo nabudiť pozitívne emócie. Je to filmová nálož na druhú. (09.01.2019)

„Máma říkala, ať nesedám cizím lidem do auta.“ - „Nevím, co vaše máma říkala.“ - „Mohl byste být sériový vrah. Bez urážky, ale vypadáte tak.“ A máma má přece vždy pravdu! Ale proč se tu bavit o Jackovi jakožto sériovém vrahovi, když to byl hlavně umělec. To, že se vám jeho práce nelíbí, ještě neznamená, že nejde o umění...Které 3 minuty asi museli vystřihnout, aby to divák vydýchal? No takhle, jestli např. nesouhlasíte s „upravováním“ dětských úsměvů či vyráběním slušivých peněženek z lidské kůže, tohle asi nebude pro vás. Což by byla škoda. Cynismus v kombinaci se šibeničním humorem na pozadí studie díla sériového vraha mě bavily (snad mě za to Verge nenavštíví…), napětí a zvrhlá atmosféra též nechyběly. Sice byly Jackovy zkraty dost zvláštní (heřmánkový čaj s koblihou?!) a toho filozofování (plus řečí o umění) bylo až zbytečně moc, film se mi líbil a u závěrečné (trefně vybrané!) písně jsem měl chuť začít tancovat. Trier za těch 5 let točit nezapomněl a já ho za to odměním 4*. „Takže sis našel rodinu?“ - „Ano, i tak se na to dá dívat…“ (07.07.2019)

Jazdu do pekla by som už znova asi nezvládol, ale na jedenkrát som si ju celkom užil. Trier miestami zase vyšiluje viac, než by bolo potrebné, ale väčšinu času je na prekvanie formou podania viac než znesiteľný. Prevedenie Matta Dillona bolo navyše úplne skvelé a i keď som s jeho náhľadom na umenie nesúhlasil (to by som asi musel byť blázon), reálnu rovinu udalostí s vraždami a OCD považujem za výbornú. Záver filmu som prijal ako nutné zlo, pretože k nemu celý čas snímka smerovala. A kto bol týmto krokom prekvapený, asi nedával pri sledovaní pozor. (10.01.2019)

Prvý film od von Triera, ktorý ma bavil (aj keď to vzhľadom na strašnú zápletku nie sú zrovna najlepšie zvolené slová, ale chápeme sa). Doteraz som jeho filmy pozeral len kvôli tu viac, tu menej škandalóznej erotike. Toto bolo prvý raz, čo som si užil príbeh, čo ma bavil dej. Je tu plno šialených, odporných, drsných a neuveriteľných scén. Ale nie samoúčelných. Strašne veľa tomu dáva dynamický a neuveriteľne vynaliezavý Matt Dillon, ktorý si túto rolu zrejme dá zarámovať; ak by to hral nejaký iný, horší, netalentovanejší alebo neviemaký, bol by tento film zverstvom. Našťastie ho Matt ho drží vysoko nad hladinou. Spomenúť musím množstvo napínavých, nervy drásajúcich scén (reklamácia náboja, maringotka, „hlúpa“ blondínka, deti). A celé to zaklincoval „pekelný“ koniec, ktorý ma fascinoval. A som rád, že Cotton z Pirátov z Karibiku konečne prehovoril (tunajší kasting obecne poteší, napr. autobusárkou z Forresta Gumpa). (02.03.2019)