Mesto 44

Úvodom lacné, miestami pre-emotivované, ale vcelku nie až také, že by mi to doslova vadilo. Snímok ale drsný a pravdivo surový. Miestami som bol až prekvapený, čo sa týka krvy a efektov s ňou spojených! Bratov poľských mám rád, cením snahu a čo do toho obetovali. BTW vizual a efekty fakt na naše pomery top, preto trochu prižmúrim očko:)! Nazdar (17.02.2015)

Obdivujem Poliakov, ako sa vedia vyrovnať s národnými dejinami. Točia úžasné filmy predovšetkým o holokauste, nakoniec najväčšia časť z neho sa odohrala práve na ich území. Ale tento film im nevyšiel podľa predstáv. Poznáme z histórie priebeh Varšavského povstania a jeho neslávny koniec a tak mi tento film pripomínal skôr paródiu. Veď je toľko vynikajúcich filmov o Varšavskom povstaní z ktorých dejov musí každého mraziť na chrbte. Bitka o Varšavu, 2005; Varšavské povstanie, 2005; Vízia vojny: Bitka o Varšavu, 1969; Generál Nil, 2009; Kanály, 1957; Varšavské povstanie: Zabudnutí bojovníci 2. svetovej vojny. 2004 a mnoho ďalších historický úplne presných. (03.03.2015)

Mně to hodnocení není příjemný, tady to byla obrovská šance na nezapomenutelný válečný majstrštyk. Jsem moc rád a děkuji CinemArtu, že sebral odvahu a poslal nejdražší polský film v historii Miasto44 mezi americký animáčky a akční kousky na pouť naší kinosítí. Už jen za tuto odvahu jsem prostě na ten film musel za prachy do kina. První minuty mě daly námlsek jak prase a já se připravoval na typickou dokonale realistickou polskou filmařinu. Jenže pak přišla scéna ze který mě samým leknutím málem upadli koule. Do tý doby brilantní věc přeruší rádoby cool americká zpomalovačka, podpořená hudbou na efekt a já se na sedadle v kině hrůzou zpotil od hlavy až po prdel, říkám si, snad to byl nějaký úlet, náhle pominutí myšlenek. Film totiž pak pokračuje opět naprosto bezchybným způsobem, přestřelky nekompromisní, dialogy výtečný, herecký výkony taky skvělý, a já opět nabíral euforii a říkal si, pojďte kluci polský vy tu pětihvězdu dáte, ale pak to přišlo zase, zničehonic zpomalená kamera, aby vynikla milostná scéna, navíc to bylo naprosto pitomě a násilně zasunutý do filmový kapitoly a ještě k tomu začala hrát nějaká pitomá muzika v tu chvíli jsem si připadal jak kdyby mě zajal Islámský stát, euforie byla pryč a já si říkal. Proč ? Proboha proč ? Je to strašná, ale strašná škoda, protože jinak tahle love story uprostřed Varšavskýho povstání byla něco snovýho. Všechny části a jsou naštěstí ve většině, ze kterých jde poctivá polská filmová škola jsou mistrovským dílem, ale ty prvky z americký kinematografie, to prostě nešlo dohromady. Fakt mě to hodnocení bolí, protože jsem ve filmu viděl mnoho talentu, mnoho úcty ke všem obyvatelům Varšavy, lepší válečný scény ve městě se snad v Evropě ještě nenatočily, ten milostnej prvek se moh možná trošku ubrat, ale to je věc vkusu, ale za ty šoky prostě nemůžu dáv víc hvězd i když bych hrozně rád. (28.03.2015)

Mesto 44 je dosť rozporuplný film a aj keď moje hodnotenie vyzerá štedro, nerodilo sa ľahko. Poľský režisér je rozhodne veľmi zručný a po technickej stránke nemám filmu čo vytknúť. Všetko je veľkolepé, akčné scény bombové, drsné i krvavé a celé to pôsobí akoby Poliaci chceli vykríknuť do sveta:" Aha aj my vieme natočiť Ryana!..." Bohužiaľ je tu aj druhá strana mince a tou je akási snaha osloviť skôr mladších divákov. Niektoré scény pôsobia ako zlý vtip a bodaj by tam radšej neboli. Najviac vyčnievajú bozky zaľúbenej dvojice v záplave spomalených striel a výbuchov. Druhý problém vidím v postavách a príbehu, ktorý zďaleka nepôsobí kompaktným dojmom. Hlavná postava chodí polovicu filmu ako zombie a ťažko si k nemu divák nájde cestu. Love story nefunguje takmer vôbec, príbeh je dosť plytký a prispôsobený len tomu , aby sa hrdinskí Poliaci zas a znova ocitli pod nemeckou paľbou. Poliaci vedia robiť filmy, to vieme už dávno a tu stačilo skutočne len veľmi málo a mohlo ísť o nezabudnuteľný film. Silnejšie puto medzi postavami a vážnejší tón, to tu chýbalo najviac. Slabé štyri hviezdy a aj to len za veľmi silnú technickú úroveň filmu. Inak priemer. 70%. (23.03.2015)

Z filmu cítiť, ako chcel byť veľkolepý, a keď si dali na premiéru priviesť aj najväčšie plátno na svete a pustili to rovno na Národnom štadióne, tak je jasné, že tí tvorcovia si aj mysleli, že niečo veľkolepé stvorili. Až tak to ale nevyšlo. Hlavný hrdina je večne vyhúkaný. Vyhúkaný, keď zobačí slávnu Žofiu v Evinom rúchu, tak radšej utečie, hoci pri Žofii sa aj z nebinárneho stáva nekompromisný hetero inseminátor, ktorému ani Boris Kollár by nestačil. Vyhúkaný je aj, keď sa strieľa, lebo však mu zabudli povedať, že je druhá svetová. Celkovo filmom voľne prechádza duch jeho vyhúkanosti a podozrenie na vysokú dávku sedatív je veľký. No a potom tá realita povstania. Na jednej strane streľba a zbytočne zmarené mladé životy, na strane druhej ich opíjanie sa a sny o romantickej budúcnosti, čo asi nejde veľmi dokopy, keď dobrovoľne ideš na miesta s pravdepodobnosťou úmrtia vyššou než pri napojení na pľúcnu ventiláciu počas covidu. Ak šlo o pokus ukázať lásku počas vojny, tak to bolo nedokonalé po oboch stránkach a celkovo to vyšlo ako dielo, ktorému niečo chýba. Akoby Pianista bez nosa. (22.08.2023)