Biele noci poštára Alexeja Trjapicyna
(festivalový názov)- Bílé noci pošťáka Alexeje Trjapicyna (festivalový názov) (viac)
Réžia:
Andrej KončalovskijKamera:
Alexandr SimonovHudba:
Eduard Nikolajevič ArtěmjevObsahy(1)
Film zobrazuje život v bohom zabudnutej ruskej dedine. Jediný spôsob, ako sa dostať na pevninu, je cez jazero na loďke a poštár predstavuje jediné spojenie s okolitým svetom. Napriek moderným technológiám a kozmodrómu neďaleko dediny, ľudia žijú akoby v dobe kamennej. Nie je tu žiadna vláda, ani sociálne služby alebo práca.
Keď poštárova milovaná žena utečie spred dedinského života do mesta a jeho prívesný motor ukradnú, čím mu znemožnia ďalej doručovať poštu, jeho obvyklý spôsob života je narušený...
(Cue1)
Videá (2)
Recenzie (27)
Odľahlý sever Ruska a bežný život v jednej z jeho dedín, oddelenej jazerom od civilizácie. Odlesky aktuálnej doby tam prichádzajú s fázovým posunom, ale prichádzajú. Zdanlivo nemenný životný rytmus preto pozvoľne podlieha zmenám. Zo životom kypiacej školy je dnes rozpadávajúca ruina, pribúdajú opustené drevené domy. Istý post nemá ani poštár - spojivo s vonkajším svetom. Nadriadených príliš netrápi krádež motora z lodi - jediného prostriedku, ktorým môže doručovať zásielky listov a potravín. "Peniaze nám chodia, v obchodoch je čo kúpiť, len ľudia prestali byť ľuďmi." Silné 4. ()
(50th KVIFF) Přesně tohle je žánr / nežánr, který nemám rád, takže mé tříhvězdičkové hodnocení je ekvivalentem mnohem vyššího hodnocení u filmů jiných typů. Takže dobrý. Bílé noci jsou poetickou, ale přitom až dokumentárně realistickou pocitovkou, která pomalu a nenásilně, přitom lehce mysticky sleduje život na ruské vesnici a mentalitu jejích obyvatel. Život, který tam v něčem zůstává stále stejný, ale v něčem se mění a dospívá ke svému konci. 65 % ()
TOCKA - dá se to napsat i na české kávesnici. A myslím, že všichni, kdo tomuto filmu dali pět hvězd, ji cítili (z mých oblíbených hodnotilo 5 a všichni za 5). TOCKA je na jedné straně smířlivou melancholií a na druhé nutkáním k sebevraždě. Jediný akt (třeba nepříliš významný, jako je krádež lodního motoru, muže všechno zvrátit. Jen jde o to, kterým směrem. A tak i počtalón Trjapicyn spatřil "vysokoje slavkovskoje nebe" - a vrátil se tam, kde to mělo smysl. ()
Nuž a takto sme bojovali proti tej prekliatej vodke... Každému je jasné, že vo väčšine prípadov neúspešne. Ale čo už s takým životom, na takom mieste. Príroda krásna, komáre štípu, čas sa takmer nehýbe. Stimulov, prečo otvárať jednu fľašu za druhou, je tu ozaj neúrekom. Asi to veľmi s filmom nesúvisí, ale istý chlapík menom Slava už 13 rokov úplne sám žije na meteorologickej stanici na ďalekom ruskom severe... a ten pokoj v jeho tvári je na nezaplatenie... galéria priložená https://www.theguardian.com/artanddesign/gallery/2015/oct/26/evgenia-arbugaeva-weather-man-the-most-cut-off-man-on-earth-in-pictures ()
Obsahová stránka filmu síce toho moc nerieši, vlastne tu nie je skoro žiaden príbeh ani zápletka (ak si odmyslíme tú krádež motora), no formálna stránka bola dokonalá - mohol som oči nechať na tej nádhere. Precízna a naturálne nasnímaná sondáž do obyčajného života obyčajných ľudí kdesi ďaleko na severe Ruska. Autencititu snímku vo veľkej miere zvyšuje aj účinkovanie nehercov. Na slabší nadpriemer to bohato stačí. 70/100 ()
Reklama