Učiteľka

Nějak už mne ty politické agitky ubíjejí, obzvláště když je každá další méně umělecky zdařilá, až se postupně dopropadají na samé dno. Chápu, že natočit Hořící keř není snadné, brak se dělá mnohem snáz, ale absolutně nerozumím tomu, proč se tolik umělců snaží přiblížit Troškovi. Nechci primitivní, podbízivé a odfláknuté filmy, které jsou vysoce hodnoceny jen pro své téma. (02.04.2018)

"Nemal by si tak hovoriť o svojej učiteľke. Možno, vo vnútri je to dobrý človek..." Konečne prišiel česko-slovenský film, ktorý je nielen pozerateľný, ale má i myšlienku a divák môže premýšľať ako by reagoval on. Myslím, že česko-slovenská spolupráca vyšla na výbornú. Pre Čechov pravdepodobne málo známa Z. Mauréry zahrala výborne, hneď po nej ma zaujal civilný a uveriteľný Havelka vo výbornej roli. Ten mi strašne pripomína herca M. Krobota. Vadila mi debata medzi rodičmi na ZRPŠ, ktorá nebola veľmi presvedčivá, jednoducho mala rezervy. Príliš uhladená (veď sme v škole!), intelektuálna, nebyť postavy Havelku, Malého a taxikára tak mi príde, že sú tam všetci právnici. Prijal by som hovorové, bežné, jednoducho reálne dialógy zo života. Deti použili slová-"Kretén" a "trtkať"?? Keďže som tú dobu zažil presne v ich veku, tak viem s určitosťou povedať, že takéto slová nikto a tým myslím NIKTO nepoužíval. To sú len drobnosti, ktoré mi trhali uši. Scéna pokusu o samovraždu mala byť minimálne emočným vrcholom filmu,ale nestalo sa. Práve na ňu mali dať tvorcovia dôraz, herecky a emočne pritlačiť, aby to s divákom zamávalo a vedeli sa lepšie vcítiť do role rodičov. Stačilo málo a mohlo ísť o náš najlepší film za dlhé roky, ale i tak veľká pochvala. Film 80%. Mauréry a Havelka 100%. (26.12.2016)

Učitelka Drazdechová je ze stejné kategorie jako profesorka Umbridgeová z Harryho Pottera: pod zdánlivě příjemnou usměvavou slupkou se ukrývá svině non plus ultra, které se každý bojí a nikdo na ni nemůže. Všichni jsme se s podobným typem v životě setkali - ať už ve škole nebo v zaměstnání. A jak je vidět i z vyznění filmu, asi se jich nezbavíme nikdy. (19.01.2021)

Ďalší film dua Jarchovský-Hřebejk, ktorý môže zaujať nanajvýš divákov narodených po "revolúcii". Ďalší film tohto dua, ktorý sa vracia do bezpečných dôb minulosti napriek tomu, že smutný osud súčasného školstva poskytuje námet na množstvo zaujímavejších a potrebnejších filmov, než akým je Učiteľka. Nielen vo velebených a nedotknuteľných Pelíškoch, ale aj v tomto filme ma poburuje nepresný (a v prípade, že ide o zámer aj falošný) obraz doby. Zažil som obe doby a viem, že to bolo inak. Keď už tvorcovia dokázali pozháňať dobové predmety a vytvoriť tak presné dobové reálie, mali si dať pozor aj na vyjadrovanie a správanie sa postáv. Opätovne tá istá schematickosť, šablónovitosť, opäť figúrky pohybujúce sa podľa čudných pravidiel, opäť množstvo epizód, ktoré netvoria celok. Nemá zmysel oceňovať zopár veľmi slušných hereckých výkonov, ani mudrovať nad tým, či bolo nutné nechať pobehúvať po byte nahého zápasníka, posielať zvuk výstrelu do viacerých uší alebo záverečnými zmienkami o ďalších osudoch žiakov navodzovať falošný dojem, že ide o autentické osoby a ich osudy. Zmysel má iba vyjadriť celkový dojem z filmu, že tak, ako si Hurvínek představuje válku, tak si Hřebejk s Jarchovským predstavujú šesťdesiaty ôsmy aj osemdesiaty tretí rok. To im však nemožno zazlievať, každý máme právo na nejaké predstavy. Len keby na tie svoje predstavy neodčerpávali prostriedky použiteľné na iné a lepšie projekty a keby nimi nevytvárali v pohodlných mysliach mládeže upravený obraz o dobách minulých. (22.12.2016)

Základnú školu som absolvoval za komunizmu. Také pizdy, ako je vo filme skvele vyobrazená a zahraná, sme na škole nemali. Ale zase piče iného druhu áno. Pamätám si (dejepisárka) : "To ako môžeš nosiť rozšnurované tenisky? Uvedomuješ si, že sme na socialistickej škole?". Otázka ruštinárky: "Čo máte doma vo vani? Asi zemiaky. Ako môžete mať za socializmu vo vani kromple? Ja Vás tu všetkých učím ruštinu a Vy si dovolíte do komunistickej vane dať zemiaky?! Tam sa máte kúpať!" Neodporúčania na školu. Podrobné dotazníky, ktoré za Vás vypĺňali učitelia, kde sa dalo napríklad dočítať, či máte doma viac ako 10 platní, ako 20, ako 30, ako 50, či viac ako 100 platní. Koľko odoberáte, časopisov, novín, koľko máte doma kníh, aký je žiak aktívny, ako je žiak aktívny pri výchove k socializmu. Tieto dotazníky o mne sa mi podarilo prečítať pri upratovaní v kabinete, kam nás raz neuvážene poslala triedna učiteľka. Poviem Vám, vtedy som si úplne pripadal ako v románe 1984 (ktorý som vtedy nepoznal) - že ako oni o nás všetko vedia (aj o tom čo si myslíme) - hoci sa nás nik na to nepýta. A verím, že niektoré z tých odpovedí v dotazníkoch, vypĺňaných triednou učiteľkou boli niečo za niečo. Najmä tie, čo sa týkali poznávacích schopností žiaka, jeho inteligencie a možností ďalšieho štúdia. Jednoducho zmapovaní ako ovce. Je to tak aj dnes? Neviem. Každopádne, učiteľka mi tie časy, kedy to tak bolo, veľmi trefne pripomenula. (23.06.2020)