Felvidék – Horná zem

Myslel jsem, že tenhle film bude schopen zaujmout jenom svým animovaným zpracováním, které je velmi dobrým způsobem propojeno s hranými/dokumentárními sekvencemi, ale ono je to zajímavé i z hlediska výpovědi, kterou to má. Podobně zpracované kořeny by si zasloužila každá rodina, i když určitě podrobněji. (20.07.2017)

Osobně laděný dokument, ve kterém autorka neskrývá, že hledá odpovědi na otázky, které se jí týkají, je dobře ozvláštněn animacemi různých druhů, od názorných hrátek s luštěninami až po pixilaci. S výjimkou pár minut o Postoloprtech, které jakoby přes příbuznost témat do filmu nezapadaly, mi to přišlo velmi dobře natočené. Navíc jsem o nuceném vysídlování Maďarů a Slováků vlastně vůbec nic nevěděl, takže díky i za zaplnění dalšího bílého místa v naší historii. (18.04.2019)

Osobný rodinný príbeh režisérky sa stretol s veľkou politikou vo filme, ktorého téma nie je často cieľom pozornosti filmových dokumentaristov. Ide totiž o praktickú realizáciu Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z roku 1946 a o dopad udalostí s ňou spojených na ľudí, ktorých sa tieto udalosti týkali. Výsledkom je hravé spracovanie s animovanými i dobovými dokumentárnymi vsuvkami a piesňami Jany Kirschnerovej. Ak existuje vôbec nejaký spôsob ako mladých poučiť dačo o histórii, spôsob aký zvolila režisérka, patrí medzi tie, na základe ktorého by sa naozaj aj mladí niečo dozvedieť mohli. Plusom je presah spočívajúci vo výpovediach mladých ľudí žijúcich na zmiešaných slovensko maďarských územiach o ich vnímaní seba a okolia prostredníctvom vnímania ich národnej identity. (30.11.2014)

[Týždeň slovenského filmu 2014] Odhliadnuc od veľmi jednostranného pohľadu na fakty a vytrvalej snahy dojímať som mal pocit, že film nedokáže udržať jednoliaty koncept. Poetický tón, ktorý v úvode naznačuje Plančíkovej až rozprávkový voiceover, zemitosť, jemne farebne tónované detailné zábery tváre a animačnou technikou oživované predmety s patinou staroby, sa rýchlo zmení na pokus o historickú detektívku. Hľadanie identity (v ktorom sa stiera hranica medzi osobnou a národnou) prostredníctvom archívnych materiálov a rozhovorov však kolísa medzi uvoľnenou atmosférou kávičkárskych posedení a emocionálne presýteným spytovaním pamätníkov. Sprievodný komentár je raz prítomný, raz bez vysvetlenia v podobných pasážach absentuje. Archívne nahrávky a fotografie sú striedavo presne vyložené a zapracované do výpovede, inokedy akoby sa režisérke nechcelo vysvetľovať, na čo sa vlastne pozeráme. Do istej miery mi preto prišli niektoré časti dokumentu zmätočné alebo vyslovene zbytočné. Čo je s ohľadom na výborné napájanie obrazu na rytmus hudby škoda. Konečne, i samotný prednes Plančíkovej mi neprišiel príjemný ani vtipný, len naivný a vo výsledku prispel k dojmu preštylizovanosti nielen animovaných úsekov. 45% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] (17.04.2015)

Formálne aj obsahovo hodný dokument do kino distribúcie. To sa ani zdaleka nedá povedať o všetkých slovenských dokumentoch. Rytmické striedanie velmi vtipnej a výstižnej animácie, archívnych záberov zo 40. rokov a mnohých komentárov pamätníkov udalostí, o ktorých dnešná mládež nemá ani páru. Druhá svetová vojna mala totiž viacero temných stránok. Vyznenie nie je však monotematické, z filmu si odnesiete viac, ako sa na prvý pohlad môže zdať. V tomto smere sú prekvapivo osožné aj výpovede ludí zhruba tesne nad dvadsať a ich chápanie dnešných interetnických vzťahov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Ten je velký Babylon ešte viac, ako kedykolvek predtým a asi sa s tým budú musieť zmieriť všetci nacionalisti. (15.04.2014)