Boj za ženské práva

Mal som pocit akoby tento film nakrútila banda komunistických feministiek. Chápem, že v industriálnej spoločnosti nebol život ružový ale tá nadradenosť buržoázie a zachytenie mužov ako úplných zloduchov bolo troška prehnané. Niektoré dramatické momenty boli síce úchvatné ale ináč nuda, komornosť ktorá si pýta Oscara spolu s rovnakým filtrom ako filmy podobnej túžby ma už vôbec nepritajujú. Koniec je tiež klasické klišé, kde príbeh musí dorozprávať text, uznávam, že u American Sniper (2014) mi to nevadilo ale tam bola aspoň zápletka poctivo nakrútená. Nehovorím, že je to úplne zlé ale mňa to vôbec nezaujalo. A s tým, že na konci vytiahli. klasickú rozprávku "ide skutočný príbeh", mi privodili nevoľnosť. Starý vtip, ktorý už nieje vôbec vtipný. (12.01.2016)

Ďalší skvelý film, o ktorom vie, len hŕstka informovaných nadšencov. To je veľká škoda, keď sa nakrútia zaujímavé filmy, ktoré sa v podstate, viac - menej - ignorujú, je to najmä, britský film s britskou témou, s britskou režisérkou, ktorá tomu šéfuje správnym, až fenomenálnym spôsobom, lebo treba si priznať, že britský ansámbel, je vskutku - excelentný. Bravúrne herecké obsadenie, na čele s krásnou Carey Mulligan, ktorá nemusí mať na sebe tonu make - upu, pretože, to nie je ani potrebné, vtedy mali ženy, iné starosti, ako docieliť, aby mohli plnohodnotne prispievať do spoločnosti, i so svojimi voličskými hlasmi, ktoré im odopierali, vzbúrili sa proti tomu, demonštrovali, až jeden čin na dostihoch, zmenil ich pozíciu, ale trvalo to ešte viac ako desaťročie, kým sa dostali na úroveň, svojho mužského pohlavia, že sa stali rovnocennými spoločenskými partnermi so svojimi občianskými právami, aby neboli len matky - rodičky, ale i ONY sa mohli zapájať do volieb. Hovorím o Anglicku, Londýne, kde sídli Westminster, čo je ich - PARLAMENT, v časovej osi, na začiatku 20. storočia, presne - keď sa zvláštnym spôsobom potopil parník TITANIC, t.j - rok 1912. , odvtedy sa začína príbeh sufražetiek, čo je žena - členka radikálneho hnutia za zrovnoprávnenie žien, ktoré vzniklo okolo roku 1900. Hnutie sa najsilnejšie presadzovalo vo Veľkej Británii. Používalo extrémistické formy boja. Názov filmu, je o nich, ktorý tento, vynikajúci film, sa tomu venuje, kostýmy, výprava i hudba, dáva reálne, na vlastnej koži, pocítiť, aká bola vtedy doba, keď ženy makali v práčovniach, a takto žili po celý svoj život, zodrať sa, makať, už od ranných liet, a nič viac k tomu ! Mne sa film, extrémne pozdával, a to vďaka, výborným hereckým výkonom a samotnej téme ! (07.02.2016)

Mně se líbí, že tyhle filmy ukazují těžká období lidstva. Je to i docela dobře zahrané, i když dějiny tu mají trochu větší význam než jedinec. Masy tady vítězí, což je trochu chyba filmu. Ale co je podivnější, to je skutečnost, že jsou podobné filmy pořád aktuální, protože nerovnost ve společnosti pořád existuje a je jedno jestli mužem a ženou, bílým černým, křesťanem muslimem, prostě zde je a není možné se jí zbavit. (19.01.2016)

Řadím na stejnou úroveň jako minuloroční nepochopitelně přechválenou Imitation Game. Vkusný britský snímek o zajímavé kapitole z dějin 20. století, produkčně velmi dobře ošetřený, ale nijak zvlášť strhující a příliš akademický. Tento mi je ale díky absenci hypu sympatičtější. A mladý španělský kameraman Eduard Grau roste ve velkou personu, sleduji ho už déle a texturu jeho obrazů je radost sledovat a i ne nijak zvlášť dobré (The Awakening, A Single Shot) filmy posouvá výše, na rozdíl od svého barcelonského kolegy a kýčaře Oscara Faury, přechváleného právě za Imitation Game. 7/10. (22.01.2016)

Tak na to, o čom film rozpráva a ako sa vyvíja osud hlavnej hrdinky, sa scenár drží až príliš pri zemi. Čo je pochopiteľne v rozpore s danou tematikou: vzopretiu sa nadradenosti silnejšej sociálnej skupiny silou. Výprava a herci sú našťastie v poriadku, takže iba málokomu môže film spôsobiť výraznejšie sklamanie, tu sa bude skôr hodnotiť samotný fakt, že niekto film o britských sufražetkách nakrútil. Na strane žien je iba jeden muž, manžel Maud sa ukáže ako zbabelec a komisár je možno v jadre správny chlapík, ale výchova a zákon ho proste pred zmenou názoru brzdia. Chcelo to jednoducho podobnú odvahu čo sa týka réžie a scenára, akú prejavovali tieto ženy pred cca 100 rokmi a mohol vzniknúť film skutočne umelecký, nie iba presne akademicky vypočítaný. Dovetok? Saudská Arábia sľúbila v roku 2015, že sa možno bude zaoberať udeleniu volebného práva ženám... a mnohých možno prekvapí, že Švajčiari sa spamätali v roku 1971, čiže takmer 40 rokov po Turkoch... (27.08.2018)