Keď so Smrťou kráča nádej

Vidím, že sa kolegovci rozhodli plodiť na čítanie veľmi príjemné, ale možno až príliš básnicky pojaté (ha, paradox) komentáre, takže sa pokúsim byť trochu faktickejší a odmeranejší - nemá to nič spoločné s mojim pohľadom na dielo, ale zaslúži si aj takýto uhol. Téma je zvolená vynikajúco. Vždy ma zaujímali úvahy a rozpravy o posledných chvíľach človeka, keď už dobre tuší, že sa jeho životná púť končí, a s vedomím neodvratnej smrti jej kráča v ústrety. Zmierenie sa s osudom ma však priťahovalo najviac práve vo filmoch, a musím uznať, že to Pavel vzal za správny koniec. Zakomponovanie krásnej prírody a rozprávkového ladenia reflektuje poetické rámcovanie, ktorému výrazne napomáha veľmi dobrá kamera (páčilo sa mi striedanie uhlov a skúšanie iných možností ako subjektívna kamera či odraz v spätnom zrkadle) a výrazné farebné filtre. Tie oddeľujú časovú rovinu súčasnosti a spomienky na detstvo, ktoré sú presne také, ako si ich často predstavujeme - po rokoch zostáva takmer už len to nádherné a dobré, a tak je tónovanie veselšie (žltá, aspoň myslím), súčasnosť je temnejšia, chladná a smutná, takže neveselá (modrá). Čo je naopak nevýrazné, je rečový prejav, konkrétne intonácia hlavného protagonistu, s ktorou som sa ťažšie stotožňoval a trochu rušila atmosféru - ale inak musím casting pochváliť (dievčatá sú krásne a Michala Sitka očakávam v novej slovenskej verzii Draculu - neskutočne mi pasuje do hlavnej role). Druhou vecou, ktorá mi tam akosi úplne nesadla, je voči Smrti kontrastná alegorická postava víly (resp. víl); mytologický a rozprávkový podtón je zaujímavý, ale v rovine súčasnosti mi tam jednoducho nepasovala. Záver však potešil a príjemne naladil, čím sa dostávam k poslednému bodu, a to je dobre zvolená hudba. Ako debut (ne)prekvapivo dobré, má svoje muchy, ale je to na správnej ceste. Premýšľam o 4* hviezde, zatiaľ 70%. (19.03.2014)

Peter sa chýli ku koncu svojej cesty. Na mieste spolujazdca sedí Smrť. Rozpráva na ňu. Odpovede sa však nedočká, pretože všetky otázky už boli zodpovedané. Už je koniec. Je to kolobeh. Je to jej práca. Peter nemá na výber. A tak sa utieka do spomienok a nielen v nich sa vracia na najkrajšie miesto, kde bolo v jeho mladosti všetko dovolené. No ja neverím v smrť, ktorá kráča ruka v ruke s vílou. Niekto asi áno, ale pomôže mu to? Jedine ak na spríjemnenie posledných okamihov. A prečo by nám to aj nemalo stačiť? Veď z čoho iného, než z okamihov, sa život skladá? Navyše s pozitívnym prístupom sa nám ide ľahšie. Na konci možno potom nebude čierna diera, ale farebná náruč suchého lístia v útulnom lese. Vizuálna stránka super! Hlavne na pomery študentskej prvotiny. Menej šťastné už boli monológy, ktoré občas zneli ako čítanie textu. Celkovo však pozitívny zážitok a pozitívny pohľad na fatálne pojmy. A v záverečných tónoch upokojujúcej hudby a kamere kochajúcej sa prírodou, bolo občas dokonca cítiť katarziu. Ja som len asi väčší cynik než som si myslel. (11.03.2014)

Sympatická existenciálna odysea formulácií nádeje a jej rôznych foriem. Systém výstavby niekoľkých paralelných rovín, ktoré sú vedené až akousi antropologickou rovinou so sprievodom božích zvukov, vyjadrujú vhodnú kumulatívnu rovinu kladenia si krízových otázok v ríši fantazíjna. Práve ten cit a mravenčia práca, ktorým sa ťahala brána konečnej katarzie, vo mne vzbudila až uverenie a pochopenie toho, čo som videl. Trošičku zráža fakt, akou formou sa vedú rozhovory a samotné intonácie hlasov, čo v kontexte závažnosti a vznešenia, pôsobia skrátka rušivo. Stačí sa teda uzavrieť do seba, unášať sa prechádzkovou ríšou nadprirodzena, pochopiť presah nových šancí a intuícií zblíženia, a možno to raz prenesieme aj do toho reálneho, materialistického sveta. (23.05.2015)

Ze tří filmů P. Chodúra, které jsem zatím viděl je tenhle takový nejvyzrálejší. Mimochodem všechny jsou, na studentské poměry, velmi dobře technicky zvládnuté. Ale tenhle z nich jediný nepůsobí jako školní cvičení pro kolegy spolužáky, ale jako část celovečerního filmu. Jinými slovy, má to hutnou atmosféru. Hudebně je to taky dost líbivé a vystačí si to i s malým prostorem a jen několika postavami, většinou němými. A to protože všechno obstarává voiceover a ten bohudík není ani křečovitý, ani trapně patetický jak bývá zvykem. K té páté hvězdě chybí jen malinko a to především proto, že přibližně od poloviny, už jsou některé scény zbytečně natahované, když pointa už je vlastně jasná. Ale prostě takhle pozitivně a mile podaný snímek o smrti, to je úctyhodné. (22.04.2015)

- Jednoduchý príbeh o človeku na pokraji smrti, spomienkach a súboji o jeho dušu. O Smrti čo nám je neustále v pätách a zázrakoch ktoré nás obklopujú - Tak to je, nejde o žiadnu oslavu Boha, skôr o memento smrteľnosti a protikladoch jej absolútna. Vieru v tom síce voľným okom postrehnete, ale žiadnu konkrétnu. Chlap je v koncoch, rekapituluje a mysľou mu bežia spomienky.. Na detstvo, starého otca, nato aké s ním bývalo všetko magické. Nepoznáme toho chlapa, nevieme čo za života vykonal alebo nevykonal, iba že kedysi bol tiež nevinným dieťaťom a že víly ktoré s ním behávali lesom, sa mu teraz hodia viac ako kedy predtým. Priamočiare, funkčné.. Nie som zďaleka cieľová skupina, už len pre moju averziu k filmom z vidieka; Čo tomu pridáva, je (opäť ako u Orfea) fakt že autor vedel čoho je schopný, načo mu stačia financie (rozpočet údajne 400 euro), načo mu stačia herci. Toto si pri amatérskych filmoch cením, keď sa na nič nehrajú. Voiceover možno trochu mrtvolný, ale je to hlas umierajúceho, takže nevidím problém.. Tri a pol, za všetko čo som spomínal, zaokrúhľujem bez výčitiek hore (09.03.2014)