Čo robíme v temnotách

Viago, Deacon a Vladislav sú traja upíri, ktorí spoločne so svojim "masterom" žijú v menšej vile na okraji mestečka Wellington. Ich "každodenné" starosti "smrteľníka" spočívajú v dodržiavaní režimu upratovania či ako sa dostať cez "security" do nočného podniku. V podstate sú až na "malý detail" bežnými občanmi malého mestečka. Úprimne sa musím priznať, že tunajšie hodnotenie niekoľko násobne prevýšilo moja očakávania z tohto snímku. Na začiatok dodám, že pointa príbehu riešenia upírskej problematiky zachovania samotnej existencie je náramne podobná s minuloročne nafúknutým "Only Lovers Left Alive". Jediný rozdiel spočíva v poňatí rozprávania story. Kým v zmienenom snímku sa režisér Jim Jarmusch rozhodol pre romanticko dramatické poňatie, v tomto smere Jemaine Clement a Taika Waititi zvolili odľahčený spôsob, ktorý nenúti diváka k mimoriadnemu zapínaniu mozgových buniek. Úvod ma vďaka pár vydareným frkom, či niektorým hororovým prvkom veľmi milo prekvapil, pobavil a navnadil zároveň. Tento rok je veľmi chudobný na kvalitné snímky tohto žánru a tak som dokonca na pár minút prepadol myšlienke, že "What We Do in the Shadows" bude záchranným kolesom prehodeným cez zábradlie "Titanicu". Bohužiaľ, napriek krátkej stopáži, vďaka ktorej som veril, že si tento snímok udrží svoj štandard nastolený z úvodu, prišiel zlom, ktorý ma núti zamyslieť sa, či na festivaloch, ako to už zmienil aj "G.S." ozaj nedochádza k nejakej konzumácii psychotropných látok, ktoré skresľujú oko diváka. Na záver len dodám, že "What We Do in the Shadows" si síce pozornosť zaslúži, no tunajšie percentuálne hodnotenie mi príde prinajmenšom pritiahnuté za vlasy. Zas tak vtipný tento film nebol, zas tak hororový taktiež - 60%. (05.12.2014)

Takhle to dopadá, když si po perfektní komedii pustím artovou, festivalovou, levně natočenou a nezáživnou nudu pro intelektuály. What We Do in Shadows má sice zajímavý nápad, pohled na upíry opět z jiného hlediska je přínos, avšak film neshledávám vůbec zábavným ba dokonce vtipným. Jakmile se při komedii, která má čirých 82% nezasměji ani jednou, je něco špatně. 3* s odřenýma ušima za 4 rozřezané krky. (29.12.2014)

Vedle Draculy, Interview s upírem a Bladea povinná upírská filmová "četba". Nebo víte co, kašlete na vyjmenvoané, tohle je lepší. Absurdně groteskní reality docu show, v které se podíváte, jak upíři "vstávají", jak řeší problémy s neumytým nádobím a hlavně, jak správně ten ručník, co sebou všude nosíte, využít pro záchranu vašeho drahoceného sofá před hromadou krve. Zvrácená poetika, které se těžko odolává. (31.05.2016)

Keď vyprsknete vodu z plných úst pri niektorom z vtipných momentov, je to celkovo dobrý ukazovateľ toho, že film je naozaj zábavný a vtipný. Film sa však nespolieha len na niekoľko vtipov, aby ho utiahli, udržiavajú súvislú, konzistentnú dávku humoru počas celého filmu a potom vás priklincujú niekoľkými brilantnými pointami. Taiki Waititi & Jemaine Clement naozaj vyšperkovali celú dilemu každodenného života upírov. Znie to ako šialený námet, aj takisto aj je. Keď sa rozhodneš pozrieť si film bez toho, aby si o ňom vedel viac ako som spomenul, nemôžeš urobiť lepšie. To, čoho som dočkáte, je jeden z najzábavnejších filmov. Možno nie najvtipnejší, ale okrem humoru film nepostráda inteligenciu, nadhľad a jemné napätie. Zamilujete si interakciu medzi hlavnými postavami a podpornými charaktermi. Aj keď možno film neoplýva bohvieakým príbehu, tu na tom naozaj nezáleží. Stačí sledovať tento veselý chaosu, ktorý sa prejavuje vo každodennom živote upírov. Bol som tiež prekvapený špeciálnymi efektmi, hudbou a celkovým spracovaním mockumentárneho štýlu, ktoré vyznieva totálne hodnoverne - až budete mať miestami pocit, že niekde v pivnici paneláku môžete mať kľudne upírých spolubývajúcich. Gore komédia aká sa len tak nevidí. 85%. (01.09.2018)

Na Novém Zálandu se filmy točit umí. Mnohokrát jsem o tom byl přesvědčen. Tohle byla velmi milá sonda do životů soudobých novozélandských upírů a obdobné havěti, která se stále učí začlenit se do tradiční společnosti, což je super nápad a nějaká ta legrace je zaručena. Ten pseudofilm o pseudoupírech natočený pro retardovanou mládež současnosti byl poprvé patřičně nakopán do prdele. Za to tomuhle snímku skládám velký dík. Nemohu souhlasit s častým zdejším argumentem, že film postupem času ztrácí na kvalitě, neboť tento názor je píčovina, stručně napsáno. Film na počátku nastaví laťku do slušné výšky a celou stopáž ji udržuje. Nasmál jsem se skutečně do sytosti. Strašně se mi zamlouvá, že si snímek absolutně na nic nehraje. Je hrozně jednoduchý a přímočarý. Vtípky jsou opravdu jednoduchoučké, ale rozhodně efektivní. Kdyby podobných snímků vznikalo více, nezlobil bych se. (03.05.2015)