Anomalisa

Ztraceno v překladu podle Charlie Kaufmana. Podivná a podivuhodná metafora života v osamění, bez identity. Nejde jen o bezvadně odpozorované životní detaily a krásné zachycení jednotlivých stereotypů, kterými Anomalisa oplývá. Ten film v sobě má obsažen přesně ten melancholický životní smutek, který jsem naposledy pocítil právě ve zmíněném filmu Sofie Coppoly. A že mi zatraceně scházel! 90 % (27.11.2016)

Kaufmanova Kým sa skončí táto noc. O samote. Bolesti. Túžbe milovať. Byť milovaný. A o všetkom medzi tým. Hľadanie toho kým sme, kým sme boli a či môžeme byť niekým iným. Kaufman nesklamal čo sa týka nápadov a umne napísaných dialógov. Hoci sa jedná o stop motion animation, postavy pôsobia uveriteľne a systematicky predávajú divákovi pocity smútku a čarosmutnej radosti a následného rozčarovania. Anomalisa je film, ktorého koncepciu ruší len jedna jediná vec - samotná scéna konferencie. Hoci chápem čo ňou chcel tvorca povedať. Bez nej by mi ale niektoré veci fungovali v rámci katarzie lepšie. Ale aj tak sa jedná o výborný a úprimný film. Fungoval by skvelo aj ako hraný film a funguje tak aj v tejto podobe. Thewlisov hlas perfektný. Mal by dabovať viac. (01.10.2020)

Černohumorně a skoro až mystériozně laděný romantický film, který očaruje především věrohodnou stop motion animací! Nejpřirozenější a nejvěrnější náhodné setkání a "láska" na první pohled na plátně, za poslední dobu. Vše působí naprosto autenticky v příběhu, který ukazuje zdeptaného boháče ve středních letech, který má v hlavě bordel a konečně potká tu správnou osobu. (27.01.2016)

Animák pre dospelých z dielne Charlieho Kaumana? Tak na to som bol poriadne zvedavý. Ale napokon som dosť sklamaný... Tá melancholická atmosféra bola na tom najlepšia, ale inak dosť obyčajný a ničím výnimočný príbeh o mužovi s krízou stredného veku a pochybnosťami o sebe samom, do toho primiešaná paranoická dilema o spiknutí sveta á la Truman Show... a to je vlastne všetko. A o tej zámerne chybovej stop-motion animácii sa radšej ani nevyjadrujem. Maximum: 2 hviezdy. (27.01.2016)

Rovnako, ako po Synecdoche, ostávam vykoľajený, len príjemnejším spôsobom. Zatiaľ čo ona bola mätúcim no skvostným tripom o živote a smrti, tu Kaufman, výnimočným vizuálnym spôsobom, ktorý je totálne opodstatnený, jemnými komediálnymi prvkami a dôležitým, vlastnoručne napísaným songom na konci, opäť dokazuje, že je najvýnimočnejším tvorcom posledných niekoľko rokov. A to prostým vyjadrením sa k bežnému ľudskému problému- odcudzeniu sa. Pretože ako jeden z mála dokáže, aj v tak krátkej minutáži, priniesť toľko naratívnej perspektívy, otázok, katarzie a pocitov ohľadom tak "obyčajnej" veci. Za pomoci one night standu s rozbitou japonskou bábikou, samozrejme. (29.03.2017)