Totem vlka

V poslední době mám pocit, že se dívám jen na filmy o vlcích a malířích. "O malířích" se mi líbilo hned několik filmů, "o vlcích" nejvíc Never Cry Wolf od Carrolla Ballarda na vlčí témata Farleyho Mowata. Annaudův "vlčí film" je sice vizuálně plnotučný, scénář je ale jen ubohou kostřičkou, která tuto plnotučnost neunese. Českému názvu "Talisman vků" nerozumín, původnímu "Le deriner loup" ano, i když co s vlkem bez vlčice... A tak nám tu chybí už jen Vysockého "Идет охота на волков, идет охота. На серых хищников..." (10.10.2015)

Annaud tentokrát nejde do hloubky, pouze líbezně krouží na povrchu dosti nepůvodní a jednoduché pohádkové rozprávky, která navzdory velké řemeslné profesionalitě a dobrému člověčímu srdíčku nemá čím překvapit a vlastně ani dojmout. Vyprávění je svěží jako jarní vítr na majestátních mongolských stepích a technicky náročné scény s divokými zvířaty opět berou dech, ale scénář poněkud selhává v přirozením propojení všech dějových motivů a především v oblasti přátelství a porozumění dvou živočišných druhů nedosahuje zdaleka takové intenzity jako například dnes takřka zapomenuté VOLÁNÍ VLKŮ. Od filmaře Annaudova formátu tedy zklamání, jako věrný náhled do čarokrásné přírody s její specifickou mytologií a životním řádem ale velmi příjemné a autentické dílo... 70% (27.06.2016)

Vlky sú nádherné stvorenia zasluhujúce úctu k prírode. Podobne ako vo väčšine ostatných (hraných) filmoch, aj v tomto sú vlkom pripisované vlastnosti, ktoré nemajú (prehnaná inteligencia, krvilačnosť, pomstychtivosť, atď), a odpisované zasa tie, ktoré majú (ale nehodia sa do scenára). Len v záujme toho, aby pritiahli divákov. Keď sa premnožia vlky, príroda si to v dlhodobom meradle upraví do rovnováhy (bude menej potravy, a tak šelmy zahynú; resp. tým reaguje na premnoženie nižšých článov v potravinovom reťazci alebo mrchožrúctvo). To ľudia sú premnožení, je nás ako múch, ako premnožených kobyliek nivočiacich celú Zem, množíme sa ako potkany, nás by trebalo kántriť, lenže príroda má bohužiaľ iba slabé páky, aby s nami zatočila. Tak, ako mal slabé páky hl. hrdina, aby zachránil, resp. ochránil to, na čom mu záležalo. Pochybujem však, že režisér preniesol do filmu to, čo asi zamýšľal. Ani scenáristicky to nie je nič svetoborné. Lietajúce vlky. Vlky predsa nelietajú. Ale lietajú, moj dedo to videl na vlastné oči. A ešte niečo, neodporúčam tento film sledovať vašim ovečkám, mali by z neho nočné mory. (29.10.2016)

"Kde je môj vlk?..." J.J. Annaud sa vrátil k prírode, kde mu to vždy išlo najlepšie. Vlci ma odjakživa priťahovali a očakávam každý film, v ktorom dostanú priestor. Nedávny film s L. Neesonom Medzi vlkmi trochu sklamal, tento naopak veľmi prekvapil. Pri krásnej hudbe som si musel iba povzdychnúť a ticho zaspomínať na jedného z mojich najobľúbenejších skladateľov - J. Hornera, ktorý nedávno tragicky zahynul a toto bol jeden z jeho posledných projektov. Film nemá zbytočne komplikovaný dej , ale vlci tu dostávajú obrovský priestor. Ich premyslený útok na gazely a kone to je parádne jazda. Vlci sú snímaný z všemožných krásnych uhlov, v krásnej mongolskej stepi a sú to výstavné kusy. Objektívne pre bežného diváka možno 4 hviezdy, ale ja mám k podobným filmom o prírode silný vzťah. Preto plný počet. 100%. (29.09.2015)

Vlci, ovce, bobry, komáre, gazely a ľudia. Pokiaľ sú to ľudia miestni, tak sa tá symbióza dokáže udržať v rovnováhe. Lenže úrady v Pekingu si zmysleli, že sú najmúdrejší na svete a ich zásahy nie sú zrovna najšťastnejšie. Annaudov film popravde najviac boduje svojou výtvarnou stránkou, príroda je snímaná úžasne a pri akčných scénach sa tají dych a divák si hovorí, ako je vôbec možné niečo podobné so zvieratami nakrútiť. Príbeh je obstojný, len tie špiritistické patetické múdra o prírodnom duchu a tak podobne som radšej odignoroval. Štvrtá hviezda je samozrejme za toho malého beťára vo vlčej koži. Len aby si ľudia po Totemu vlka nezačali zaobstarávať vĺčatá namiesto psov a mačiek, lebo s tou výchovou to nebude tak jednoduché. (23.10.2018)