Réžia:
Angelina JolieKamera:
Roger DeakinsHudba:
Alexandre DesplatHrajú:
Jack O'Connell, Domhnall Gleeson, Garrett Hedlund, Jai Courtney, Alex Russell, Luke Treadaway, John D'Leo, Finn Wittrock, John Magaro, Vincenzo Amato, Miyavi (viac)VOD (3)
Obsahy(2)
Louis bol ako malé dieťa poriadny nezbedník. Mal však šťastie, že pred následkami svojich činov dokázal vždy rýchlo utiecť. Všimol si to aj jeho brat Pete, ktorému napadlo, že by Louis mohol využiť svoj bežecký talent na pretekanie. Dotiahol to až do amerického olympijského tímu na hry v Berlíne v roku 1936, kde okrem iných ohromil aj Hitlera. O niekoľko rokov neskôr ohromoval jeho spojencov ako člen posádky amerického bombardéra operujúceho v južnom Pacifiku. Keď počas jednej záchrannej operácie jeho stroj spadol do oceánu, bol Louis jedným z troch členov posádky, ktorí haváriu prežili. Viac ako mesiac strávil v záchrannom člne, kým ho zachránila okolo plávajúca loď. Bohužiaľ táto loď bola japonská. Ocitol sa tak v zajateckom tábore, ktorý pripomínal peklo na zemi. Už tak ťažké podmienky sa ešte viac zhoršili, keď sa ukázalo, že Louis je slávny športovec. Jeho dozorcovia sa ho snažili zničiť. Chceli ho zlomiť, lenže on bol jednoducho nezlomný... (TV Markíza)
(viac)Videá (44)
Recenzie (478)
Angelina to tentoraz natrela aj Clintovi. Bez patosu, ktorý som očakával, s výborným Jackom O'Connellom v hlavnej roli, so silnejším príbehom. A síce nie originalitou, ale presným, čistým, starohollywooodským rozprávaním, ake robia Edward Zwick či Ron Howard. Požmurkla na Forresta Gumpa, načisto zatienila väzeňské báchorky ako Hartova vojna, a mierne parafrázovala myšlienku Vykúpenia z Shawshanku. Samozrejme, je otázne, kam by tak ambiciózny projekt dotiahla bez scenáristov Coenovcov a kameramana Deakinsa. Ale nebuďme zlí. Veď je to niekdajšia Lara Croft. ()
Fragmentálně dobré (Deakinsova kamera, ale vlastně i jednotlivé scény by samostatně působily ok), jako celek uondaná tragédie bez ksichtu. Válečný film ze staré školy, u kterého se jakékoliv city k hlavnímu hrdinovy hledají těžko - definovaný tím, že je ital, nezajímá diváka celých 130 minut. Příchod flashbacků je vidět půl minuty předem, scény jsou buď příliš krátké nebo příliš dlouhé, jejich společným znakem však je, že nic nikam neposunou. Louis je během filmu provlečen různorodým utrpením, aniž by to zanechalo nějaký pocit, nebo alespoň nenudilo. Repetetivní lehce podprůměrná nuda, jejíž největší nedostatky vyplynou při srovnání s podobnými filmy (např. Boylovými několika hodinami a jedním kamenem). Vlastně se mi zdá, jako kdyby někdo bez talentu, touhy něco říct, schopnosti inovace a kombinace velmi schopně napodobil scény jiných filmů a pak je učebnicově poskládal. Svým způsobem je to mnohem horší než většina špatných filmů. Angelina to celé zvládla bez chyb a zároveň strašně špatně. ()
Prísť v roku 2014 s filmom, démonizujúcim Japoncov počas druhej svetovej vojny, je myslím komerčná aj umelecká sebevražda. Niežeby nemohol byť veliteľ tábora hajzel, ale inak sa nič o okolnostiach vojny v Japonsku nedozvieme, božechráň spomenúť nejaké bombardovanie Tokya a ďalších miest. Ak Američania točia filmy ako Emperor, kde vidíme zhoreté stovky tiel po bombardovaní, Angelinin film a Ceonovcov scenár príliš nechápem. Prvá polovica je super, olympiáda, závody v Amerike, oceán, po prehupnutí sa do tábora ide tempo dole a koniec bol skôr vyslobodením, ako katarziou. ()
Chvíľu som uvažoval aj o plnom bodovom hodnotení. Nečakane parádne, skoro až spielbergovsky natočený film. A rozhodne to nie je iba Deakinsovou kamerou, je to skrátka dobre vyrozprávaný príbeh s presnými hereckými výkonmi a takmer bez falošných tónov - takmer bez pátosu, bez násilného dramatizovania situácií, všetko je rozpovedané ľudsky, civilne, ale pritom stále zaujímavo, priam vťahujúco. Možno aj preto je to dojatie na konci úprimné, bez pocitu, že z vás Hollywood žmýka falošné emócie... ()
Film, který ve mně probudil jen bytostnou lenost a pocit, že pokud bych někdy chtěl vidět americkou verzi Příběhu obyčejného člověka (s jiným žebříčkem hodnot a důrazem na individuální fyzickou odolnost), musel bych si pustit právě Unbroken. V jádru snesitelný řetěz snaživě odkoukaných a celkem zručně zrealizovaných scén, v nichž de facto nezáleží na pořadí, kauzalitě (člověka třeba vůbec nezajímá, proč se Hedlund ve vložené scéně náhle rozpláče) a už vůbec ne na psychologii. Neobratně vložené flashbacky jsou postaveny na proklamacích, které by mohly zaznít i v libovolné pixarovce, následné dialogy tak trochu vypadají, jako by padaly z random generátoru hlášek z válečných filmů. Coeni to malinko píšou jako materiál pro začátečníky, lekce Točíme o hrdinech. 90 minut utrpení čím dál tím víc připomíná soft exploataci (můžeme soucítit s postavou, která je jen nosičem na hadry a makeup?), na konci ambiciózně korunovanou snahou o jakýsi kristovský mýtus, nebo co ta epizoda s trámem vlastně znamená. Who bloody cares? Angelina je poučená, jako protekční dítko má k ruce elitní crew, takže Nezlomný se hýbe a vypadá hezky (místy díky Deakinsově kameře až nemístně hezky a estétsky). Je to trochu dinosauří pocta staré škole válečného filmu bez schopnosti cokoli zásadního pochopit a přinést. Válečný screensaver. Mattyho srovnání s McQueenem je zcela na místě. Ostatně, vlastně bych mohl jenom symbolicky podepsat celé jeho hodnocení. [50%] ()
Galéria (73)
Fotka © David James / Universal Pictures
Zaujímavosti (29)
- Původně měl hrát roli Louise herec Dane DeHaan, nakonec postavu ztvárnil Jack O'Connell. (willy1)
- Po uvedení filmu do kin se japonská veřejnost proti němu bouřila s tím, že se jejich předci ve filmu zobrazovaného brutálního chování nedopouštěli, a dokonce požadovala, aby vláda zakázala Angelině Jolie vstup do Japonska. Ta se k tomuto kroku ale uchýlit nemohla, protože existují historické důkazy, že se Japonci za druhé světové války takto brutálně chovali často. (raininface)
- Ako je uvedené v záverečných titulkoch, skutočný Mutsuhiro Watanabe (Miyavi) sa odmietol stretnúť s Louisom Zamperinim, súhlasil však s rozhovorom pre televízny program v roku 1998 v Tokiu. Počas rozhovoru Watanabe neoľutoval, že bil väzňov, ale priznal, že sa neriadil oficiálnymi rozkazmi, ale „osobnými citmi“ voči svojim nepriateľom. (Arsenal83)
Reklama