Levie srdce

Ano, tahle problematika se dá natočit i jinak než za srdcervoucího pláče (USA) nebo salv smíchu (Francie). Vkusně, s nadsázkou, a přesto vcelku trefně, reaguje na podobu multikulturality a rasismu v takové podobě, v jaké si je většina obyvatel představuje. Tím sice tak trochu přispívá k tomu ideálnímu (a černobílému) obrazu chápání etnických a jiných znevýhodněných menšin, ale to se dá vcelku odpustit. Filmově prostě musí být o čem točit. Jinak by to byl dokument a ne hraný snímek. Trochu mě mrzí hodně rychle vygradované finále, já bych si to bývala ještě chvíli užívala. (10.09.2015)

Dlhšie sa mi nestalo, aby ma film tak milo prekvapil. Aj keď uznávam, že som mal asi malé očakávania. Bizarné postavičky v ešte bizarnejšom strete, ale hlavne realisticky podané a tiež zahrané. V niektorých scénach som sa síce pouškŕňal, napr. keď partička rodičov prišla zbunkovať neonacistu, alebo keď dotyčný neonacista robil v škole dozor a zastrašoval učiteľský zbor, ale malo to gule, živelnosť, typický severský humor a čas pri sledovaní mi ubehol ako voda. (19.01.2019)

Severské filmy bývají dost dobré a na tento jsem se obzvlášť těšila. Ději mi připadal velmi zajímavý. Nakonec jsem ale trochu zklamaná, některé scény mi přišli trochu přehnané, nereální, moc jsem jim nevěřila, stejné to bylo i s koncem. Horší ale je, že mi žádná postava kromě dítěte nebyla ani trochu sympatická, což je u filmu trochu problém. (22.08.2014)

S tvrdením, že podobné filmy na takúto tému sú vždy takpovediac "na jedno kopyto" súhlasiť nemôžem - nájdu sa aj nejaké svetlé výnimky. A tie ostatné môžu milo prekvapiť niečím iným, napríklad v tomto prípade to bola zaujímavá forma prevedenia. Neviem, či to bolo tým, že ide o severskú tvorbu (ktorá v posledných rokoch zaznamenáva obrovský vzostup), absolútne neznámymi hercami (teda aspoň pre mňa), ktorí zahrali až prekvapivo veľmi dobre alebo niečím úplne iným. Viem len to, že ma to celkom dosť zaujalo, a to aj napriek vlažnému začiatku (na môj vkus nedostatočné uvedenie do deja, ktoré mi pripadalo nezodpovedne odfláknuté na úkor hlavnej myšlienky), tuctovej zápletke, ktorá bola až príliš jednoduchá a ľahko predvídateľná - ako už niekto spomínal, ide o klasický film na objednávku čisto len z jedného uhla pohľadu, ktorý neprináša v podstate nič relevantné. V tomto smere sa však nie je čomu čudovať, severské krajiny sú oveľa tolerantnejšie a ani zďaleka nie sú také temperamentné ako napríklad balkánsky región, kde by si takáto "mierna" tvorba asi vysoký počet priaznivcov nezískala (je to odlišnou mentalitou?). Vysvetlení, prečo vzniká takáto situácia, stále rastúce napätie, pozadie hnutia za biele Fínsko a podobne sa teda žiaľ nedočkáme, avšak to ani k hlavným cieľom tohto snímku nepatrilo, keďže kladie dôraz skôr na jednotlivca a vznik viacerých náhlych rozporov ohľadom jeho presvedčenia, ktoré ho dostávajú do nepríjemných situácií. V tejto rovine je to zvládnuté viac než dobre, i keď, ako som už spomínal, neprekvapí absolútne ničím. Možno občas až úsmevnými scénkami medzi Teppom a malým Rhamim, má to taký príjemný nádych. Kľudne si to však niekedy v budúcnosti pozriem opäť, nevidím v tom žiaden problém. 4/5 (05.07.2014)

Krátky pohľad do života fínskeho chlapíka s veľmi krátkymi vlasmi. Nevieme, ako k tomuto svetonázoru prišiel, ale vidíme, do akého konfliktu záujmov sa dostáva. A úspešne ho rieši, keďže nemá v hlave nasrané, čo síce zvykne tvrdiť, ale plati to viac pre jeho brata. Spoločne v dome tak vznikajú zvláštne, vtipné, kontroverzné a nebezpečné situácie. Neonacizmus v praxi vo Fínsku vidíme s mierne vykonštruovanou zápletkou, ale nikto nemôže povedať, že by sa to nemohlo stať. Je to dobre natočené so zaujímavým scenárom a krvavým happyendom s flexo brúskou, ktorý sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať šťastným, ale je. –––– Najdôležitejšie je, že robíš správnu vec, Teppo. –––– Časy sa definitívne posrali. V armáde sú lesby, gejovia a prisťahovalci. (21.04.2018)