Alan Clarke patril medzi najlepších britských režisérov svojej generácie. Bol jedinečným vizionárom; jednoduchý a úprimný v rozprávaní príbehov, no zároveň drsný a nekompromisný v ich vyznení a pôsobení na diváka. Objavil množstvo vynikajúcich hercov (napr. Tima Rotha, Raya Winstonea, Juliana Firtha) a každého dokázal doviesť k jedinečnému výkonu. V mladej generácii britských filmárov by sa našla len veľmi malá skupinka takých, ktorá sa jeho kinematografiou sociálneho realizmu nenechala inšpirovať či ovplyvniť. Medzi jeho nasledovníkov patria napríklad Danny Boyle, Shane Meadows, Paul Greengrass a za najvplyvnejšieho tvorcu vo svojom autorskom vývoji ho považuje aj režisér a scenárista Harmony Korine.
Dielo Alana Clarka sa vo veľkej väčšine prípadov zameriavalo na rozsiahlu kritiku spoločnosti a sociálnych inštitúcií. Nekompromisne a miestami veľmi provokatívne prezentoval rôzne druhy extrémizmu a fanatizmu – výtržnosti futbalových fanúšikov, terorizmus v Severnom Írsku, život mladistvých delikventov v polepšovniach, neprispôsobivosť radikálnych skinheads spoločenským normám atď. Takisto sa vyznačoval formálnou vynaliezavosťou a inovatívnou prácou s kamerou, tempom a strihom. Dodnes sa mnohé z jeho filmov dajú považovať za nadčasové, stále aktuálne a v mnohých smeroch neprekonané. Všetky seriózne sociálno‑politické témy, ktoré vo svojich filmoch nastolil, a nezaujatý spôsob ich riešenia, ktorým divákovi neponúkol takmer žiadnu odpoveď na položené otázky, no dokázal ním uchovať naliehavosť svojej výpovede, by mu zaručili obrovskú kariéru mimo televízie. Clarke si zvolil televízne médium pre nenáročnosť pseudoštúdiového systému a obrovský potenciál, ktorý v tom období ponúkalo – v krátkych časových obdobiach mohol nakrúcať odlišné filmy či seriály.
V roku 1967 debutoval v televíznom programe Polhodinový príbeh (Half Hour Story) krátkometrážnou drámou Úkryt (Shelter) o dvoch cudzincoch, ktorým sa podarí nadviazať zmysluplný vzťah v spoločnom úkryte pred dažďom. Po niekoľkých ďalších krátkych filmoch sa upísal BBC, kde začal režírovať niektoré časti pre seriál Play for Today, čím sa v Británii etabloval ako jeden z popredných režisérov a pripojil sa tak na zoznam takých talentovaných režisérov, ako boli Mike Leigh, Ken Loach či Peter Watkins. Všetci títo známi autori sa neskôr začali orientovať na nakrúcanie filmov pre kiná, no Alan Clarke ostal až na pár výnimiek verný televízii. Aj to je možno dôvod, prečo ho v súčasnosti mimo Veľkej Británie pozná len veľmi malá skupinka ľudí.
Art Film Fest