Sonatine

Kultová osobnosť Japonského filmu Takeši Kitano, je tvorca ktorého som zatiaľ registroval viacmenej ako herca. Jeho filmy ktoré sám natočil a napísal som videl pramálo. Táto gangsterská dráma plná krásnej farebnej kamery ale aj chladnej atmosféry mi prišla veľmi sympatická. Snímka je miestami krehká ako krieda a niekedy až krvavo vražedná, takže pri sledovaní som pociťoval schizofrenické stavy. Niekedy plné akcie inokedy zase statické a pomalé mi kvôli striedaniu až tak nesadlo. No niektoré scénky (ako napríklad falošná Ruská ruleta) mi vyrazili dych. (25.04.2017)

Extravagantný člen tokijskej yakuzy, Murakawa, bude vari čochvíľa so svojimi vernými mužmi vyslaný na misiu na Okinawu, aby doplnili spojenecké rady klanu Nakamatsov, ktorý údajne rozpútal vojnu proti konkurenčnému klanu Ananovcov, či dokonca ešte jestvuje i potenciálna možnosť zrovna v tom prostom význame, že obidve znepriatelené strany napokon čakajú iba na to, kedy už konečne medzi nimi zavládne ("(ne)definitívny") mier, čiže sa v podstate snáď automaticky ponúka otázka v tom zmysle, že tento protagonista by mal byť predsa akýmsi poslom dobrých správ, ktorý by mal skrátka ponúknuť nejaké「diplomatické riešenie」, aby jednoducho povedané: „Koza zostala celá a vlk sýty, alebo úplne opačne, čo poviete?” A to ešte ani zďaleka nie je všetko, čo by mal presne takýto ostrieľaný typ človeka v novom prostredí očakávať, však? • Kitanov akčný thriller síce mal veľmi kvalitne rozvinutú hlavnú myšlienku, a to predovšetkým v priebehu samého začiatku a rovnako tiež i na svojom konci, kedy už zväčša iba išiel v naprosto zavedených šľapajách, no, budiž, absolútne rešpektujem samotné finále aj s určitým dodatkom na samý záver, no akosi vôbec nemôžem preglgnúť stred tejto snímky, kedy som si buď pripadal, ako v japonskej obdobe reality šou Farma, alebo taktiež i niečo na takýto spôsob, že „Nevedieť sa spratať do kože, a preto budem vystrájať samé somariny, aby som tým zabil nudu,” čím divákovi vytvoril kompletne zvláštny pocit na duši, ktorý v konečnom dôsledku priamo vyústil do konečného zhodnotenia počinu do podoby 3*, keďže toto dané jadro, by som normálne povedal, že je až strašne nadbytočným, a to i napriek tomu, že v ňom vystupovala pôvabná žena, no so zbytočným, a k tomu i s často nevyužitým potenciálom, až by som miestami podotkol, že tam nemala vonkoncom čo hľadať!? • Áno, scenár je pravdepodobne tým najslabším článkom, prečo film nedrží kompaktne, ako celok, za to na strane druhej, má i mimoriadne zaujímavý, filmový plagát, je zručne a svižne nakrútený, a to prostredníctvom svojej obrazovej stránky, ktorú znovu sprostredkoval japonský kameraman, Kacumi Janagidžima, ktorého práca ma nedávno uchvátila i v kultovom spracovaní Battle Royale, kedy podal zrejme svoj najlepší, kameramanský výkon. A mimochodom, jedná sa o dvorného『Muža s kinoaparátom』, Takešiho Kitana, kde opäť nesmel chýbať ani začínajúci, dvorný herec, Susumu Teradžima, s čoraz väčším, hereckým priestorom... • Vidieť toto skromné dielko nepovažujem za veľkú stratu času, no súčasne ho vidieť v takejto podobe, znova rozhodne netúžim, to by som musel najskôr len vynechať citovanú, stredovú pasáž, ktorá mi vskutku prišla, ako z celkom iného, kinematografického diela.  (03.05.2023)

Scénář: Takeshi Kitano .. Podivný je život a vyřizování účtů v Yakuze. Pan režisér a zároveň hlavní herec si jen obyčejně hraje, brutalitou či jemným humorem nešetří a natáčení evidentně užívá. Bohužel na úkor nějakého hlubšího prožitku a sdělení. Většinu stopáže se střídají dlouhé záběry s minimalistickou akcí nebo radostným dováděním, ale vše se poměrně vleče, trochu až nudí. Takeshi Kitano určitě umí, tentokrát mi ale nesedl.. 70%. (16.11.2005)

Veľmi pôsobivý film. Kitano tu naplno rozvinul svoj štýl. Striedanie žánrov. Poetizácia hlavných postáv. Vtipné vsuvky a hlavne pôsobivá hudba. Kitanov hrdina prechádza krízou a rozmýšla o dôchodku, pretože práca zabijáka ho už nebaví. lenže je povolaní na akciu ktorú ochotne príjme a zoberie na nu aj svojich najlepších ľudí. Keď sa dostanú do otvorenej vojny gangov, ktorú vyprovokujú svojim príchodom odchádzajú na pokľudnú pláž a čakajú na správy s Tokya. Lenže nikto sa neozýva a jeden z gangov vyslal na nich nájomného zabijáka. Lenže ak si myslíte že celý film sa bude niesť v štýle ohnostroja ste na omyle. Chvíľe čakania si hlavný protagonisti spríjemňujú samími somarinami a tieto pasáže sú hravé, vtipne natočené a hlavne nepostrádajú určitú dávkou nadhľadu, absurdnosti a brutálnosti. Kitano sa ani tu nevyhýba násiliu a aj keď jeho oproti iným filmom pomenej stále sa môže pochváliť pár drsnými scénami. Tento kitanov film sa mi páčil a týmto som ukončil celú filmografiu Takeshiho Kitana. Videl som od neho všetky filmy a každý z jeho filmov má svoje čestné miesto v mojej zbierke. tak isto aj tento, Hudba, ktorá je ako vystrihnutá s nejakej exotickej kriminálky, statická kamera,ktorá sa skrátka vyživa vo svojej statickosti a exotické prostredie do ktorého sú zasadení sympatický hrdinovia, tvoria s tejto nezvyčajnej krimi veľmi zaujímavý film. (23.12.2008)

Takeshi Kitano v SONATINE opět rozjíždí hru, ve které mísí prvky brutality a svůj nezaměnitelně křehký smysl pro humor. Prazvláštní kombinace; občas až musí mít divák pocit, že sleduje dva zcela odlišné filmy. Na jedné straně nelítostné prostředí jakuzy, v němž si nikdo není jistý svým životem a ve kterém platí zásadní pravidlo "mír do příští války". Na straně druhé pak nesmírně lidská linie tvořená kopou humorných mikro-příběhů, z nichž čiší radost a pohoda. Když toto nakombinujete dohromady, přidáte výbornou hudbu a jakousi (v nejlepším smyslu slova míněnou) teatrálnost, získáte přesně to, co dělá Kitanu Kitanem. Shrnuto a podtrženo: Nádherný, veselý i smutný příběh, který potěší všechny ty, kterým nevadí pomaleji se linoucí proud děje. Pokud vás oslovují "neakčně akční" filmy typu Jarmuschova Ghost Doga, pak toto je pro vás ta správná volba. (19.09.2004)