Pianistka

Absolvoval som pomerne úspešný filmový víkend s kontroverzným Michaelom Hanekem, ktorý neostáva svojej povesti nič dlžný, a čoraz viac pridáva na rýchlosti, čo sa týka obsahu Pianistky. Predstavuje mi extrémne komplikovanú osobnosť ERIKU, strašne peknú, atraktívnu a sexy učiteľku profesionálnych hodín klavíra. Takto určite pôsobí navonok, ako sebavedomá, ctižiadostivá, prísna... , ale vo vnútri, je tak neuveriteľne zvrátená, skazená, perverzná, abnormálna, že to snáď nemá ani obdoby ! Býva v luxusnom byte spolu s matkou, s ktorou máva divoké konverzácie, sršiace brutálnymi výmenami názorov, s krajnými hádkami. Večer vylieza z NORY, aby sa mohla venovať svojim zvrhlým koníčkom v obchode s pornom, alebo sledovaním párov v autokine, a ich radovánky. Podľahne „mladšiemu žiakovi” , ktorý sa do nej bezhlavo zamiloval na prvý pohľad, ale ona nie je schopná prežívať typický sexuálny život. Veď vravím, mimoriadne zložitá, až je nezvládnuteľná, pričom jej herecká predstaviteľka ISABELLE HUPPERT, je fantastická, strhujúca, bravúrna, svojim zobrazovacím charakterom zachádza až do prepiatosti ! Absolútne pozoruhodný výkon, aký som už dlho nevidel ! Nie je to extra príjemný film na nedeľné dopoludnie, ale potreboval som trochu viac spoznať tvorbu Michaela Hanekeho, ktorý nemá bohvieakú mienku o ľudskom plemene !!! (27.08.2017)

Tak tady jsem šlápl vedle. Ačkoliv musím uznat, že po psychologické stránce je film zdařilý a hlavní herci nejsou špatní. Zvedal se mi žaludek a to nejen díky tomu, co jsem viděl, ale i slyšel. Opět jsem ztratil 2 hodiny ze svého života a nehodlám ztrácet ani těch pár minut rozepisováním se o tomto odporném kýči, díky kterému se stydím, že jsem ho vůbec shlédnul. 15% (15.12.2010)

Režisér Haneke kultivovanému publiku rovno povie, že chcel "jednoducho natočiť obscénny film". Autorka predlohy Elfriede Jelineková paradoxne obscénnosť popiera a viac sa nevyjadruje, lebo "je zvyknutá na to, že je zle chápaná". Keďže režisér je evidentne hlúpy (alebo je pozér, čo je ešte horšie) a teta Elfriede asi čitateľov považuje za dobytok, ktorý jej nestojí za to, aby sa mu zverila so svojimi pocitmi, máme tu široké pole na sebavyjadrenie. Vychádzam z toho, že ide o kontroverzné dielo. Je to film o profesorke klavíra, ktorá má kupodivu aj nejakú sexualitu. To je šok, ktorý nikto z nás nečakal. Jej sexualita má bizarnú povahu, ale prečo by sa bizarná sexualita nemohla vyskytovať u profesorky klavíra. Čo ďalej. Príbeh sexuálne úchylnej ženy sa odvíja od bodu A do bodu B a končí v bode C, pričom absolútne nič zásadné sa na tejto úsečke neudeje, sme tam, kde sme boli na začiatku. Kam sa posunula hlavná postava mentálne, morálne, psychologicky? Nikde. Je možné, aby normálny autor ponúkol dielo "o ničom"? Je to možné, lebo v súčasnom výtvarnom a inom umení (posledných cca 40 rokov) je dôležitejšie prísť s niečím iným, hoci aj deviantným, lebo len tak "umelca" chorá spoločnosť zoberie na vedomie. Rozmýšľam nad zmyslom Pianistky. Čím ďalej rozmýšľam, tým menej sa mi chce tým zaoberať. Na webe nachádzam vysvetlenie typické pre kritikov a historikov literatúry, od ktorých sa očakáva, že z titulu svojho diplomu vydolujú nejaké múdre slová a oni sa tie očakávania snažia naplniť za každú cenu: "Pianistka je kritikou civilizovaného priemerného meštiackeho života, v ktorom je žena zviazaná svojím okolím a predstavou o úspešnom živote, čo vo výsledku deformuje prežívanie lásky, sexu a medziľudských vzťahov všeobecne." Z toho vlastne vyplýva, že žiť v meste, viesť civilizovaný život a byť ženou v roku 1983 (dávno po emancipačnej revolúcii i po revolúcii sexuálnej) musí byť čímsi strašne traumatizujúcim, čo vedie k totálnej degenerácii. Vrátim sa na začiatok. Dielo ako kontroverzné nevnímam, potrebný spoločenský presah som nenašiel a žiadnu katarziu (ktorú očakávam od diel kultivovaných, resp. artových režisérov) som nedosiahol. Pamätám si len, že som film sledoval s veľkým záujmom a že som spisovateľke (i režisérovi) veril, že sa každou chvíľou dostanú zo začarovaného kruhu nezmyselných obsesií pre obsesie. Samozrejme nedostali, lebo ani nechceli. Príbuzným románom a filmom je Americké psycho, ale tam divák aspoň chápe, že ide o podobenstvo chorej spoločnosti. Jediné, čo som si v Pianistke užil, bola Annie Girardot. (18.10.2021)

O rok neskôr vyšiel Pianista a jeho smutný psí pohľad bolo niečo, toto je veľmi čudná historka o neukojenej dáme. Neukojenej do tej miery, že sa radšej reže a keď rezanie nestačí, odbavuje sa sledovaním aktov iných. Potom príde mladý pán, čo by aj ukojil tú starú rárohu, ale ona má mindráky, takže ho stále len fajčí a najlepšie ani nie do konca, aby zajac pribehol znova. Nuž a toto Natalie Portman označila za skvelý film, ktorý ju ovplyvnil už v dvanástich rokoch, keď ho videla. Nuž, keď takýto príbeh sleduje dieťa, nečudujem sa. Film o mizernej žene a jej mizernom živote. (22.05.2023)

Průměrný snímek, který kromě kvalitního herectví hlavní představitelky nepřináší nic přelomového ani moc zajímavého. Michael Haneke považoval pravděpodobně látku o pianistce s SM sklony, která se je rozhodne sdílet s jedním svým studentem, za velmi zajímavou, bohužel výsledek je obyčejný. Film ničím extra nepřekvapí včetně "chutí" hlavní postavy, které vzhledem k dnes poměrně otevřenému tématu "sexu a vše okolo něj" nešokuje a ani nepřekvapuje. Docela překvapující je pro mě délka filmu, která neodpovídá obsahu a je škoda, že film nebyl zkrácen na takových 100minut, v kterých by děj byl více zhuštěný a plynul by rychleji. (20.08.2007)