Leatherface - zrození

Což o to, je to slušný gore fest. Milovník sekané a roztodivných úchylárniček si to určitě užije, ale dějově to už taková sláva není. Vlastně je to dost zbytečné a místy to na mě působilo jako epizoda z nějakého seriálu. Celej ten origin na mě moc nefungoval - onen náhlý obrat kožoxichťáka na temnou stranu síly působil dost nevěrohodně a vynuceně. (05.12.2017)

Texaský masakr francouzských zoufalců. Jakožto zdejší hororový expert bych se hned v úvodu komentáře mohl pochlubit svou odbornou predikcí z loňského roku, v níž se s fundovaností sobě vlastní vyjadřuji k očekávaným (ne)kvalitám snímku. Mohl, ale vzhledem ke své vyhlášené skromnosti tak neučíním (přestože se má prorocká slova ohledně tohoto odpadového braku opět do písmene naplnila). Schopnosti režisérské dvojce vykazují neúprosnou degresivní tendenci. Jejich odstrašující transformace v bezradné břídily započala prvotním zábleskem tvůrčí geniality v podobě strhujícího À l'intérieur. Uběhlo pouhých deset let a Bustillo s Maurym se zmítají ve smrtelné agonii, z které není návrátu. Po všech stránkách amatérský Leatherface uráží skutečného fanouška žánru slabomyslným scénářem se spoustou trhlin v logice chování postav, ochotnickými hereckými výkony a úplnou absencí napětí. Absolutní laik, který posuzuje kvalitu hororu výhradně optikou gore scén, možná nějakou tu hvězdu udělí. Pro všechny ostatní naprostá ztráta času. (23.09.2017)

„To nevyzerá na deti. Toto bol diabol.“ Mrzí ma, že nemôžem dať 80%, lebo miestami to na to má. Byť to lepšie, ide o hororovú udalosť roka. Takto o ľahko nadštandardný krvák pre hororových fanúšikov. Dať toto univerzum brutálnemu duu Bustillo/Maury bol super ťah. Film netrpí žiadnym chaotickým strihom, nepôsobí dojmom, že počas nakrúcania niečo neklapalo, že sa dodatočne vystrihlo 28 scén a narýchlo sa dotočilo 29 nových. Príbeh je príjemne jednoduchý a pozrieť sa na TCHM univerzum z pohľadu prequelu je parádny nápad. Iste, raz už to tu bolo, ale Leatherface ide ešte hlbšie do minulosti, než Počiatok z roku 2006. Dvojica drastických režisérov si nedáva servítky pred ústa, nerobí kompromisy a ide na doraz, miestami za doraz. Evidentne neboli cenzurovaní, ani inak „usmerňovaní“ a mohli si v rámci univerza robiť plus mínus všetko, čo im len napadlo. A im napadli vskutku rôzne veselosti, nechutnosti a úchyláčtiny. Neprišli o nič zo svojho naturalistického, živočíšneho, autentického, nechutného, krvavého štýlu. Akurát tentoraz majú, na rozdiel od Livide, zrozumiteľnejší scenár. Čo je dobre. Ruka v ruke s tým kráča vydarený kasting (vrátane nekompromisného šerifa Stephena Dorffa), retro atmosféra (Texas, 50. roky) a finálny twist ohľadom „pravej“ identity Leatherfacea (hoci sa musím priznať, že som čosi podobné čakal, pretože sa mi to zdalo byť celé až podozrivo jednoduché). Zaujímavé je sledovať, ako sa napriek rozkolísanej (ne)kvalite jednotlivých dielov nezabúda na starších tvorcov, takže Leatherfacea okrem nesmrteľného dua Kim Henkel/Tobe Hooper produkoval aj režisér predchádzajúcej časti John Luessenhop. (11.10.2017)

Pre mňa najočakávanejší kúsok roka - nakoľko režiséri nakrútili 2 horory, ktoré mám v Top 10. No žiaľ, na plný počet to opäť nebude. Síce súhlasím, že v rámci tohto roka sa jedná o najbrutálnejší film, ale tento rok vlastne nič brutálne ani nevyšlo, takže to nie je veľká útecha. Záverečná 15-minútovka je tip-top, potešila scéna s motorovkou, nejaká tá občasná úchyláreň a najviac ma asi zaujal soundtrack, ktorý je jedným slovom dokonalý. Na druhej strane, od týchto dvoch majstrov som čakal ešte omnoho väčšie šialenstvo. Gore je samozrejme kvalitné, ako vždy, ale nebolo ho až tak veľa, ako by som si želal. Čiže fajn, ale na riť som nepadol. Ak si dobre spomínam, časť The Beginning z 2006 bola väčší masaker. Pre istotu si dám v najbližšej dobe repete. (23.09.2017)

Leatherface nie je ani tak zlým filmom, len jednoducho nespĺňa svoj účel, a to prezentovať nám pomalý vývoj ikonického hororového vraha. Práve v tom bode, v ktorom mal najviac vynikať, zlyháva kompletne na celej čiare. Prvá časť ťažiaca z atmosféry okolitého prostredia mohla byť pokojne dlhšou, stredné pásmo plné krvi a akcie si bezpochyby žiadalo skrátiť a miesto neho sa malo zamerať na Jedovo vnútorné ja, ktoré sa nám malo odkrývať postupne a plynule, až do citlivo vystupňovaného finále. Škoda, potenciál tam bol, len príšerne nevyužitý. Leatherface vás ako horor neurazí. No ako vzkriesenie či nostalgický návrat k sérii? V tomto smere nečakajte žiadne uspokojenie. 5/10 (26.11.2017)