V/H/S/2

Tie pochvalné recenzie z filmových festivalov mali tento krát pravdu, a aj keď nie som až taký nadšený ak iní užívatelia, musím uznať, že oproti nevýraznému prvému V/H/S (2*) sa jedná o kvalitatívne vyváženejší príspevok. „Found footage“ forma je síce až priveľmi vynútená, ale prevažne b-éčkoví režiséri na ploche cca 20 minút v nej dokázali rozpútať slušný gore fest s niekoľkými fungujúcimi ľakačkami. Ale pekne po poriadku: Tape 49 (od režisérsky nie veľmi skúseného Simona Barretta) rámuje ostatné štyri príspevky vo forme príbehu dvoch detektívov, ktorí pátrajú po zmiznutom mladíkovi a v jeho dome objavia kolekciu videokaziet, z ktorých štyri máme možnosť vidieť. Ako „rámovací príbeh“ k ostatným príspevkom to je mierne nevýrazné, ale na druhej stane nepôsobí ako zbytočná snaha o vyplnenie stopáže, a hlavne v závere dokáže ponúknuť celkom atmosférický moment (v šatníku) a pár efektných ľakačiek (2,5*) / Clinical Trials (od Adama Wingarda, napr. A Horrible Way to Die (1*) – príspevok, ktorý sledujeme priamo očami hlavného hrdinu je síce dosť zbytočne vynútený tým, že tento pohľad sprostredkováva implantované robotické oko, čo je dosť zbytočne pôsobiaci pokus o „inováciu“ a klasický pohľad očami hlavného hrdinu ako v nedávnom Maniac (3*) by rozhodne pôsobil dôveryhodnejšie. Celkovo sa jedná o neurážlivý príspevok o značne agresívnych duchoch odohrávajúci sa prevažne v okolí jedného domu. V závere sa dožadovala nejaká pointa a neprehľadnú scénu v bazéne by taktiež chcelo vystrihnúť, avšak rýchle tempo a niekoľko naozaj efektných ľakačiek vytvárajú slušný hororový kraťas. Od daného režiséra som čakal omnoho horšie. (3*) / A Ride in the Park (Gregg Hale & Eduardo Sanchez, napr. Blair Witch Project (3,5*). Tvorca kultového Blair Witch je známy tým, že po tomto svojho času prvotriednom horore, ktorý nakopol všetky novodobé found-footage snímky už nedokázal natočiť ani jeden poriadny snímok (a že sa o to snažil niekoľko krát). V tomto kraťase sa opäť vrátil do prostredia lesa, ktorý však tento krát prekvapivo skombinoval so zombies, namieto čarodejnice. Vznikol tak až čierno humorný príspevok, obohatený o poriadnu dávku nechutnosti, so zbesilým tempom a fajn nápadom kamery umiestnenej na prilbe zombíka, takže dianie máme možnosť sledovať z jeho pohľadu. Zo začiatku navyše drží napätie dosť nepredvídateľný vývoj situácie, kedy nie je tak úplne jasné, aký bude osud hlavnej postavy. Nič čo tu ešte nebolo, ale v danej krátkej stopáži nanajvýš efektné. Navyše zombie som vo V/H/S/2 vážne nečakal (3*) / Safe Haven (Gareth Evans & Timo Tjahjanto) – mnohými považovaný za najkvalitnejší príspevok je u mňa ten najslabší. Od spojenia režiséra priam ospevovaného akčňáku The Raid (3*, pre mňa však len mlátička so slušnou choreografiou) a režiséra vychvaľovaného brutálneho Macabre (2*, u mňa opäť len maximálne samoúčelý a prehnane uvrieskaný) som čakal rozhodne viac. Ich príspevok má priveľmi rozvláčny úvod s nekončene dlhými monológmi jedného vyšinutého náboženského fanatika. Následne udalosti s pokusom o vyvolanie démona sú nesúdržné, navyše ich dotvárajú otrasné digitálne efekty, prehnané gore scény (samovoľne vybuchnutie človeka, známe z traileru) a v samotnom závere kazí dojem záber na priam až C-éčkovu masku okrídleného kozľa ako z toho najlacnejšieho hororu. Čo potom z toho, že tu sú tie najprehľadnejšie zábery kamier z celej série. (2*) / Slumber Party Alien Abduction (Jason Eisener, napr. Hobo with a Shotgun) – známeho „Hoba“ od tohto režiséra som si po negatívnych ohlasoch ešte neodvážil pustiť, ale minimálne tento zárez s mimozemšťanmi sa mu vydaril. Skazu celého príspevku dokonáva jedine dementne zvolené umiestnenie kamery na hlavu psa, čo z mnohých scén robí zmätočný sled záberov a divák stráca prehľadnosť. Okrem tohto dosť podstatného problému nemám čo vytknúť. Masky mimozemšťanov sa v rámci možnosti vydarili, má to veľmi slušnú atmosféru a pár nepríjemných momentov (prvý alien vo vode). (3*) / CELKOVO: 13,5* x 100 : 25 = 54%, takže 3* / PS: pri sledovaní V/H/S/2 som si však po prvý krát uvedomil podstatný rozdiel medzi ázijskými a americkými hororovými kompiláciami takýchto krátkych snímkou. Tam kde Aziati dokážu na poli 30 minút v jednom krátkom horore naservírovať zaujímavé postavy a vypointovaný príbeh (napríklad príspevky v Three, Three... Extremes, Black Night atď.), tu sa Američania sústredia len na rozpútanie, čo najnechutnejších gore scén bez väčšieho zmyslu. Nesúdim, ktorý prístup je lepší ... (10.06.2013) (menej) (viac)