Zamatoví teroristi

Na slovenské pomery až nečakane kvalitný snímok, ktorý jemne balancuje na hrane dokumentu, hraného dokumentu a filmu. Sú to tri samostatné príbehy na jednu tému. Téma terorizmu vo vtedajšom komunistickom režime. Každý z príbehov bol zaujímavý, kvalitatívne sú asi na jednej úrovni, ale za najodvážnejší a nosný považujem ten druhý, v ktorom si to FERO naplánoval neuveriteľne odvážne. Atentát na Gustáva Husáka.... Príbeh STANA, ktorým film začína je tiež zaujímavý, ale utrpela zrozumiteľnosť dialógov. Je to vinou samotného Stana, ktorý trochu nezrozumiteľne rozpráva. Som Slovák, ale občas som musel napínať uši, aby som mu rozumel. Dialógy v aute boli tiež menej zrozumiteľné, v týchto momentoch by sa zišli titulky, pre českých divákov určite. Tretí príbeh Čecha - VLADIMÍRA, ktorý výbušninami odpaľoval komunistické vitríny ( má ich na konte 41!), svojou štruktúrou pripomína film Leon. Scény výcviku, tréningu a rozhovory na tému vtedajší život a život dnešný, boli výborné. Celkovo som s výsledkom veľmi spokojný. Na hereckých výkonoch síce vidieť neskúsenosť, no na druhej strane sú ich nedokonalé výkony divákovi bližšie a pôsobia reálnejšie. Nečakane podarená vec. 80%. (01.12.2013)

║Rozpočet približne €100,000║ Po Slávnostnej ceremónii na festivale Cinematik 2013 prišlo na radu milé prekvapenie v podobe dokumentu Zamatoví teroristi(2013), ktorý ponúka tri príbehy takzvaných teroristov vtedajšieho socialistického systému. Traja hrdinovia, ktorý boli za svoje činy odsúdený paragrafom 93 za akt teror. Príbehy pomenované ich menami Stanislav, František a Vladimír, približujú ich neúspešnú vzburu proti vtedajšiemu režimu. V príbehoch spoznávame ich ľudskú stránku, ich zanietenie pre vtedajšiu vec, prípade odovzdávanie nadobudnutých skúseností dnešnej generácii. Príbehy sú podané s citom, majú svoju ľahkosť, aktéri zaujmú svojou ľudskou stránkou a tieto tri príbehy dokážu vďaka pôsobivému vykresleniu zaujať aj širšie publikum a nielen artových nadšencov. Film mal na festivale od divákov nadšenú odozvu. /videl v kine: 80%/ (videl na festivale Cinematik 2013) (08.09.2013)

Má to jeden problém. Mal to celé režírovať Ostrochovský. Prvá Pekarčíková tretina je výrazne nezvladnutá a bezobsažná. V najlepšom prípade pripomína už aj tak dosť prepálené Nesvadbovo a jeho poumelečtené realityshow metódy (rande scény). Vôbec sa nezameriava na otázky ohľadom protagonistu ako teroristu, iba ho vykresľuje ako sexistu, ktorého jediný životný problém je, že nemá v posteli solárkovú blondínu. Samozrejme tu režisér zaradí aj pár obrazov o jeho živote diverzanta, tie sú však nemotivované a didaktické (napríklad maľovanie väzenskej cely na podlahu). Navyše pôsobia ako nepodarené napodobovanie "oživovacej" metódy jeho kolegu Kerekesa. A aby tam mal aj politický komentár, tak nechá exotov v aute nadávať na Šustera a Gašparoviča, aby ulahodil frustrovaným divákom, ktorí si potrebujú kopnúť do prestaviteľov súčasného politického zriadenia..........................Stredná Kerekesova časť je priemerná a najviac nahnevá svojím vágnym pokusom priblížiť záškodnícku činnosť cez protagonistovo trénovanie vlastných synov v príprave na teroristický útok. Synovia ho majú dosť na saláme, takže ich otec musí miestami do diania vťahovať topornými dialógmi ako z popularizačnej relácie pre mládež. Kerekesova metóda znovuinscenácie starých udalostí tu pôsobí dosť vyčpelo a poviedka je omnoho silnejšia v reportážnych pasážach. Zaujímavá je v podstate len línia hľadania bývalej spolupracovníčky a približovanie samotného atentátu na Husáka. Zostane však toľko nezodpovedaných otázok, že to diváka viac rozmrzí, než uspokojí..........................Poslednej Ostrochovského tretine nie je čo vytknúť a po dlhšej dobe ju považujem za niečo skutočne zaujímavé na poli slovenského dokumentu. Režisér sa šťastne rozhodol príblížiť úskalia diverznej činnosti cez príslušníčku súčasnej nonkomformnej mládeže. Svoj koncept, kedy starý diverzant vycastuje a trénuje opirsingovanú teenagerku, autor pevne drží v rukách. Vyhýba sa vykonštruovaným situáciam a protagonistove spomienky na minulý režím vychádzajú prirodzene na povrch počas tréningového procesu. Ostrochovský tak vyčerpávajúco približuje náročný proces odhodlaného bojovníka proti komunistickému zriadeniu a zároveň cez mladú protagonistu aktualizuje tému do súčasného prostredia. Jeho réžia je subtilná, bez poetizovania, bez pseudohumanizmu, bez banálnych múdrostí, a bez snahy zľahčovať hláškami exotov a zároveň dokáže plasticky vďaka výborným hereckým výkonom vykresliť psychológiu svojich postáv. (07.10.2013)

Nejsem si jistý, jestli je v pořádku, že se Stano s jeho slabostí pro odpalování výbušnin pohybuje na svobodě, ale jinak vypadá neškodně. Fero s vizáží Stevea Martina zase školí vlastní syny i manželku, díky čemuž vypadá méně nebezpečně, ale o nic příčetněji (nebo nedej bože nebezpečně). Vladimír si v jakési bizarní reality show cvičí vlastní protirežimní záškodnici, což je možná zajímavý sociologický experiment, ale zdá se, že k ničemu nevede. Trojlístek podivných hrdinů nicméně dokáže diváka pobavit (70%). (18.11.2014)

Počas filmu som si hovoril, že je nezávižný vďaka nezaujímavej téme. Lenže potom ma napadlo viacero variant, akými by sa dal takto ladený dokument natočiť a mená niekoľkých režisérov, ktorí by z neho urobili adrenalínovú jazdu. Trojica režisérov sa však motá v akomsi poeticko umeleckom kruhu, ktorý nič vecné o téme nevypovedá a zákonite prichádza nuda. Takže téma je nakoniec fajn, zaujímavá, lenže chcel by som si ju pozrieť v úplne inom spracovaní. Tretia časť smerovala k old - young pornu, bohužiaľ sa ubrala absolútne opačnou (rozumej "výpovednou") cestou. (25.11.2013)