Poviedka o policajtovi

Epilóg daného titulu Flic Story, mi nakoniec prišiel asi i oveľa viacej zrozumiteľnejším, než zrovna povedzme celá predchádzajúca »reklama na cigarety«, a to teda konkrétne z priameho pohľadu ústredného protagonistu Rogera Bornichea - prehrávajúceho sa inšpektora, z ktorého sa vskutku nielenže akosi neustále strašne vznášala akási dymová clona, ako z nejakého fabrického komína, ale zároveň ešte popritom všetkom dokázal i naraz fajčiť a rozprávať, až mi to normálne pripadalo práve iba tak, že mal tie cigarety doslova nalepené o ústa, pretože mu skrátka nebolo niekedy ani poriadne rozumieť, čo si to vlastne stále melie popod fúz; jednoducho povedané: rozhodne to podľa môjho názoru predstavovalo rušivý charakter, kedy sa už pomaly prestalo myslieť i na ostatné filmové zložky, akými sú strihová skladba & scenár, ktoré väčšinou bývali len odsunutými na vedľajšej koľaji: nebola im venovaná dôkladnejšia starostlivosť; najmä čudnému, «scenáristickému kreditu», ktorý si mimochodom svoju SIM kartu premrhal na toľkých nonsensových faux pasov, až tým určite začala strácať na vierohodnosti, k čomu sa tradične pripájala aj pomerne dosť chabá montáž, že francúzsky režisér Jacques Deray, zrejme iba počúval samé rozkazy od francúzskej hereckej hviezdy a producenta v jednom: ALAINA DELONA, keď si vonkoncom príliš nevšímal ani toho, „koľko prešľapov obsahoval jeho titul,” proste ani nijako extra zvlášť zase nedokázal odporovať, [resp. obhájiť si svoj osobitný názor] tomuto ústrednému predstaviteľovi, ktorý si v podstate robil, čo uznal za vhodné, a čo by podľa neho malo fungovať, no nefungovalo - maximálne ledva tak na 60%. • A možno nebyť jeho náprotivku, stojaceho na opačnej strane barikády, Émilea Buissona, alias naprosto šialeného a psychopatického zločinca, a k tomu i sériového vraha v pomere: 2v1; v charizmatickom stvárnení J-L Trintignantom, tak pevne verím tomu, že by bol celkový výsledok predsa značne rozpačitejším, než v skutočnosti už i tak je, pričom ani jemu nebola dejová osnova vždy priaznivo naklonenou. • Čakal som omnoho viac, ako sa mi naostatok dožičilo, čiže nemôžem ani poprieť, že by som nebol vôbec sklamaným, ba úplne naopak: prevládajú rozporuplné pocity s tým dôvetkom, že ak by sa dajme tomu ihneď vymenila táto »francúzska hviezda« za inakšiu, rovnako jasne žiariacu h-v-i-e-z-d-u [napríklad v podobe Lina Venturu atď], tak som si priam istým v tom zmysle, že presne vtedy by už konečne začala prevládať podstatne väčšia spokojnosť v rámci celku, pretože by sme sa sústredili aj na inakšie veci, než len prezentáciu tabakových výrobkov na samotný úkor rozprávania daného príbehu, čo bol bohužiaľ akurátne tentohľa prípad! PS: dve klasické "béčka" si išli po krku snáď podobným spôsobom, ako klasickí animovaní predstavitelia v náležitých podaniach kocúrom Tomom a myšiakom Jerrym, a teraz zostáva už len správne [z]odpovedať na 2 otázky, koho z nich predstavoval Tom, a kto následne toho Jerryho? (23.03.2024)

Reziser Jacques Deray /Borsalino/ natocil sympaticku kriminalku zasadenu do 40. rokov v retro style. A kupodivu, nie je to retronuda. Filmu suverenne vladne Alain Delon, ktoreho osobne uznavam, a mam ho aj rad.. Okrem Delona sa ukazal aj Jean-Louis Trintignant /L´attentat/ a Renato Salvatori /Horalka/. Dialogy na urovni, rezia je skusena - proste nie je co riesit, dalsi sympaticky francuzsky film je na svete. 86 % (13.09.2014)

Policejní inspektor a chladnokrevný zabiják. Dva protipóly a jejich vzájemný vztah, který vytváří základní linii celého příběhu. Zpočátku běžný vztah neodlišující se o jiných vztahů takovýchto postav. Ovšem v průběhu vyšetřování a odvíjení děje se tento vztah mění v něco jiného. V něco, co běžně nebývá zvykem. V podivný vztah, ve kterém se oba navzájem respektují, navzájem se uznávají, a dá-li se to tak říct, do určité míry i váží. Dva vynikající herecké výkony řadí tento film mezi opravdové perly filmů s krimi tématikou. (08.08.2008)

"My, když někoho hledáme, tak pro jeho dobro." Tak tohle, inspektore Bornichi, znělo hodně vtipně i v sedmdesátých letech. On se totiž šestatřicetinásobný vrah Buisson těžko touží schoulit do policejní náruče. Já se mu ani nedivím, když policisté fackují a rozšlapávají brýle i pouze domnělým svědkům. Takže tu máme poldu, který honí vraha a já se přiznám, že jsem si žádné filmové orgie neužil. Polda je sice celkem fajn, vrah se s tím vůbec nepáře, ale že by mě něco donutilo poldovi přistavit žebřík a vrahovi podrazit nohy, tak tak moc mě to tedy do děje nevtáhlo. Nicméně inspektorův nepříliš zdařilý skok na střechu mě hodně pobavil. (20.07.2016)

Túto vynikajúcu francúzsku kriminálku som už videl mnohokrát, ale pred napísaním komentára som si ju doprial ešte raz. Keďže ju poznám naspamäť nemohla ma ničím prekvapiť. A predsa. Nikdy predtým mi tak neprekážal uškriekaný Abrhámov hlas pri dabovaní Delona, ako teraz a nikdy predtým mi toľko neprekážala tak hlúpo vyjadrená vďaka tabakovým koncernom za poskytnutú dotáciu. Možno by bolo zaujímavé spočítať koľko minút bol Delon na plátne bez cigarety. Veď tento film by mohli premietať aj pri odvykacích kúrach. Najväčšiu pochvalu si samozrejme zaslúži Jean-Louis Tritignant bez ktorého by to bol iný film. (08.10.2012)