Na konci s dychom

Name: Na konci s dychom
Released: 1960
Duration: 87 min
Rating: 79.44400939702427
Cast: Jean-Paul Belmondo, Jean Seberg, Jean-Pierre Melville, Jean-Luc Godard, Richard Balducci

U konce s dechem (viac)
À bout de souffle
Breathless
Breathless
Breathless (menej)

79%

Krimi / Dráma

Francúzsko, 1960, 87 min

(ďalšie profesie)

VOD (1)

Apple TV+

Obsahy(1)

Zlodejíček Michel ukradne auto a zabije policajta, ktorý sa ho pokúša prenasledovať. Slučka okolo neho sa začína sťahovať, no on sústredí svoju energiu na vzťah s americkou študentkou Patriciou, ktorú sa snaží presvedčiť, aby ho sprevádzala na plánovanom úteku do Talianska. Dnes už legendárny filmový debut Jeana-Luca Godarda sa stal jedným zo základných diel francúzskej novej vlny a svojim inovatívnym formálnym stvárnením ovplyvnil množstvo nasledovníkov vo Francúzsku i mimo neho. (STV)

(viac)

Zaujímavosti (43)

Godardovi sa páčila práca režiséra Pierrea Chenala, najmä ako zobrazoval parížske ulice. V tomto filme mu vzdal hold zinscenovaním rozhovoru na bulvári Montparnasse. V Chenalovom filme Rafles sur la ville (1958) sa dvaja muži a žena rozprávajú pri zaparkovanom aute na druhej strane ulice, oproti miestu, kde sa v tomto filme rozprávajú dvaja muži a žena tiež pri zaparkovanom aute. (Biopler)

Jean-Luc Godard v rozhovore z roku 1968: „Keď som nakrúcal 'Na konci s dychom', myslel som si, že robím niečo veľmi špecifické. Režíroval som triler, gangsterský film. Keď som to videl prvýkrát, pochopil som, že som urobil niečo celkom iné. Myslel som, že nakrúcam niečo ako 'Syn Scarfacea' alebo 'Scarface sa vracia', no uvedomil som si, že som viac-menej nakrúcal skôr 'Alicu v krajine zázrakov'.“ (Arsenal83)

Film sa natáčal v Paríži, Marseille a Orly (Francúzsko). (Arsenal83)

Prvý náčrt scenára má na svedomí Truffaut, ešte z decembra 1956, kedy po dlhom rozhovore s Godardom spísal štvorstránkovú synopsiu o mladíkovi, ktorý pri krádeži zabije policajta, skrýva sa u svojej frajerky, ktorá ho zradí a nakoniec sám zomrie. Projekt zostal v tejto fáze až kým sa k nemu v lete 1959 nevrátil Godard. (Biopler)

Dielo je okrem žánrového hommage aj spomienkou na Carného Le Quai des brumes (1938). Osudom zmätený Michael Poiccard v Belmondovom prevtelení je akoby synovským odkazom na Gabinových good-badboys. (Biopler)

Keď Michel (Jean Paul Belmondo) pozerá na Bogarta, trením svojich pier sa ho snaží imitovať, Godard pripomína nostalgickú víziu filmu noir. Nepresvedčivo však privádza k životu femme fatale v podaní Patricie, ktorej obsadenie predstaviteľkou Jean Seberg je poctou Ottovi Premingerovi, Michelovej lásky, ktorá ho udá polícii. Keď v poslednom zábere snímky Patricia trie pery, ide o imitáciu imitátora. (Biopler)

Nostalgické odkazy na Hollywood 40. a 50. rokov Godard implementuje skrz slovné odkazy, plagáty, oblečenie protagonistov, návštevy kina i v scéne uctievajúcej životom unaveného Bogarta zo snímky Tím hůř, když padnou (1956). (Biopler)

Coutard spomína, že pri nakrúcaní snímky sa Godard vždy spýtal skriptky aký záber by mal nasledovať z hľadiska dodržania pravidiel kontinuálnej strihovej skladby. Ona mu odvetila, no on aj tak natočil niečo úplne iné. (Biopler)

Úvodný titulok venuje film spoločnosti Monogram Pictures, ktoré produkovalo v tej dobe béčkové filmy. Titulok naznačuje, že snímka je Hollywoodu zaviazaná, ale určite nie obmedzená jeho normami. (Biopler)

Film je zvlášť v závere spomienkou na Carného film Le Quai des brumes (1938). Osudom zmätený Michel Poiccard alias Laszlo Kovacs zosobňuje predĺženie Gabinovho good bad boy. (Biopler)

Film inšpirovaný béčkom Josepha H. Lewisa Gun Crazy (1950). (Svadbos)

Samotné nakrúcanie sa začalo 16. augusta 1959 a posledný záber bol nakrúteny v polovici septembra 1959. (pravo)

Pre filmový záber si Godard nechal vytlačiť falošné noviny, na ktorých prvej stránke bola fotka Belmonda, alias Michela Poiccarda, „verejného nepriateľa číslo jeden“. Niekoľko výtlačkov týchto novín sa povaľovalo na stolíkoch v bistre. Keď si tam Belmondo išiel niečo objednať, hostia naňho hľadeli podozrievavo, šuškali si, a chceli zavolať políciu. Belmondo s Godardom im museli v kľude vysvetliť, že ide iba o film. (pravo)

Po prvom zostrihu trval film viac než 3 hodiny, čo nebolo z komerčného hľadiska použiteľné. Preto Godard požiadal o radu staršieho a skúsenejšieho kolegu – režiséra Jean-Pierre Melvilla, ktorý mu podľa zlatého filmárskeho pravidla poradil, aby vystrihol všetky scény, ktoré sa priamo nevzťahujú k akcii. Lenže Godard sa touto radou ani trochu neriadil a naopak odstránil všetko, čím sa mohol jeho film podobať tradičnej detektívke. (pravo)

Po celú dobu nakrúcania i po ňom bol Belmondo presvedčený, že ten film v kinách nikdy nepobeží. Za prvé preto, že Godard nikdy nedá dohromady tie útržky scén, ktoré natočil, a za druhé preto, že žiadny distributor nevezme na seba riziko uviesť ho v kinách. Jeho priateľ Henri Poirier: „Belmondo mi povedal doslova: Točím s jedným šialencom! Je to úplný cvok, nedal mi žiadny scenár. Točíme čokoľvek. Iba tak chodím dovnútra a zase von... To nepôjde zostrihať!“ (pravo)

Godard, ako mal už vtedy vo zvyku, nedal svojim hercom žiadny presný scenár. Vychádzal z osnovy Francoisa Truffauta, ale natáčanie viedol po svojom a hercom ponechával absolútnu voľnosť. Aby im úlohu uľahčil, ale tiež z technických dôvodov, natáčal bez priameho záznamu zvuku a dialógy nahral dodatočne. (pravo)

Vedľa Belmonda, ktorý bol zatiaľ divákom neznámy, potreboval Godard postaviť nejakú hviezdu, pokiaľ možno medzinárodne známu. Vybral si americkú herečku Jean Sebergovú. Jean mala uzatvorenú zmluvu s americkým štúdiom Columbia Pictures. Godard teda poslal do Spojených štátov 12- stránkový telegram, v ktorom podrobne objasňoval dôvody pre ktoré potrebuje herečku na nakrúcanie. Ponúkol Columbii buď 12- tisíc dolárov na ruku, alebo vysoké percento zo zisku budúceho filmu. Americkí magnáti, ktorí nikdy o akomsi Godardovi nepočuli a o filme si mysleli, že bude prepadák, skočili na 12- tisíc dolárov a neskôr to trpko oľutovali. (pravo)

Autor scenára Francois Truffaut pôvodne plánoval film nakrútiť sám a do hlavnej úlohy plánoval obsadiť herca Philippa Lemaira, ten však nebol voľný, a tak sa celý projekt odsunul na neurčito. Truffauta nakoniec prestal projekt zaujímať a súhlasil s tým, aby sa ho ujal Godard. (pravo)