Stalingrad

Na úvod trailer. Asi budem jedným z mála, ktorý nebude kritizovať. I ja som však čakal prúser. Prirovnanie Bondarčuka k M. Bayovi je na mieste. Už v 9. rote mi tie jeho spomaľovačky nesedeli a po prvých recenziách na csfd som čakal prehnane spomalený a nablýskaný gýč aj tu a určite som si žiadne prekvapko nepripúšťal. Ale stalo sa. T. Kretschmann v roli nemeckého kapitána bol úplne fantastický. Spomalené zábery ma občas znervózňovali, inokedy boli efektné a sadli tam. Atmosféra zničeného mesta plného dymu, prachu a ohňa sa vydarila a príbeh, podľa mnohých zbytočne komorný a nudný, mne takto vôbec nepripadal. Úvod a záver zo súčastnosti a zemetrasením postihnutého Japonska bol úplne zbytočný, tu sa zhodneme všetci. Hlavne nečakajte masaker ako v Brestskej pevnosti. Film je rozdelený dvoma hlavnými dejovými linkami. Ruskými vojakmi a jednou "devačkou" v dome, v ktorom odolávajú nemeckým jednotkám a druhá kde sa nemecký kapitán- T. Kretschmann zamiluje do krásnej ruskej blondíny - Máši. Práve táto dvojica ma okúzlila, ich rozhovory, kde nikto nikomu nerozumie som napriek tomu vstrebával s otvorenými ústami. Pomalá kamera a hypnotická hudba často navodzuje hypnotický stav, ako v scéne rozhovoru, kde Kretschmann rozpráva o tom, ako ruština zvláštne znie: " Peťja, Máša, Volga, bol..."Na tejto dvojici z nepriateľských strán nádherne vykreslil nezmyselnosť vojny i v podstate beznadejnú love story, pre ktorú v Stalingrade nie je miesto. Za zmienku stojí i Kretschmannov príhovor pred nastúpenými vojakmi - "Got mit uns" i jeho rezignácia v závere, kde je mu už všetko jedno. V konečnom dôsledku je to jeho film a postava sympatického nemeckého kapitána mu sadla najlepšie od filmu Pianista. Film 80%. Kretschmann 100%. (31.12.2013)

Když jablko padalo z toho vysokého stromu, nabralo takovou razanci, až se přes višňový sad dokutálelo pod šárkou zasaženou švestku. Tam, kde papá dokázal za stejnou nominální hodnotu a s bandou komsomolců v zádech dokonale zfilmovat Tolstého grafomanskou ságu, kterou se dodnes straší líní čtenáři po celém světě, vyprodukoval junior s deseti přeplacenými primadonami tunu škaredého, digitálního bordelu, u něhož si místy připadáte, jako byste smažili Důma na čtyřiosmšestce. Žádný Stalingrad se nekoná! Jen zasraná, mexická telenovela, ve které se partička hrdinů Sovětského svazu zavře se svýma píchačkama v polorozbořeném baráku a vzdorují. Spíše patosu a kýči, než Němcům. Láska tam kvete jako meziprstní plíseň, patriotistické a hrdinsky motivační diskuze neberou konce, a když už se vystřelí, tak jedině tříštivou střelou za roh, buzérem o tank!! Jen jsem čekal, kdy se objeví Baba Jaga a otočí ten barák k Wehrmachtu zády. Tak s tímhle jdi do prdele, Fjodore! (26.12.2013)

Příšerně naivní. Banda Rusáků ochraňuje mladou, bezbrannou holku na místě, kde kdysi bývala obytná zóna, a kde se teď ve Stalingradu válčí. Ani jeden se jí nedotkne, všichni s ní mají jen ty nejčistší úmysly a dokonce s ní slaví i narozeniny s dárkem apod. Prostě totálně neskutečný, až se vám chce smát. A samozřejmě je zde vylíčeno jenom, jaké svině byli Němci v kontrastu s tím, jak správní a morálně čistí jsou Rusové. Vrchol všeho je fakt, že se po dvou hodinách stopáže dozvíte, že ta "pravá" bitva u Stalingradu začala teprve až po skončení tohoto příběhu... (11.08.2014)

Zabudnite na sovietske podanie, zabudnite na nemecké podanie, či skvelé americko-britské, toto je niečo úplne iné. Nečakajte ani učebnicový priebeh, toto je umelecké dielo v digitálnom prevedení, ktoré má však aj od hry Call of Duty trocha ďalej, je to proste niečo nové, na podobný film si nespomínam. Škoda, že napriek tým životopisným vsuvkám, si ma takmer žiadna postava veľmi nezískala. Kretschmann spolu s Fyodorovom k tomu mali najbližšie, no v pamäti mi skôr asi zostanú tie kamerové zábery. Nevidel som to v 3D, no napriek spomalovaniu, tam tej akcie dosť chýbalo a pátosu tam kvôli hudbe bolo ozaj dosť, tiež tie konverzácie z toho vyrábali priam ľúbostný film, no ani z toho veľa nebolo, dokonca ani ruské megalomanstvo nadosahuje napríklad taký Pearl Harbor ani zďaleka. Proste akoby sa niečo načalo, no po akejsi prvej pätine zaseklo, aj keď dokonca ani úvod a záver ma nejak neoslovili a to mne vôbec nevadia nejaké hrdinské, poučné, vlastenecké, no svojim spôsobom ľudské motívy. Technicky to vyzerá byť zvládnuté, no obsahovo je to dosť prázdne, navyše zabitie niekoho s tým, že iný spôsob nepoznám a nedospetie k iným pohľadom, či nadhľadom nad veci, tak to je trocha smutné. Dokonca som si dlhú dobu pripadal, ako keby sa to dialo ku koncu leta, ten požiar tam trval príliš dlho a bol veľmi výrazný a tú akúsi zimu som si veľmi neuvedomoval, ale neviem, nebol som tam vtedy, iba mi to prišlo príliš digitálne, nereálne, tú atmosféru každého pocitu pri stláčaní spúšte na zbrani so studenými rukami, tú brutalitu, bolesť, to proste tam nebolo podľa mňa a myslím, že Bondarčuk sklamal, najmä nové generácie si z toho nemusia nič zobrať, napriek tej prehnanosti. Čakal som niečo na štýl vystupňovaného a viac zreálneného Pianistu, čakal som jatky, neustále útoky, proste priblíženie skutočných udalostí, no toto je len priemerné dielo pre moderného nenáročného diváka, z môjho pohľadu. (01.03.2014)

Ou-Kej teda. Da, je to nesmysl, heroický patriocismus. Da, je tam plno nesmyslných bitviček. Da, da, da. Ale tad se podařilo všechny prachy narvat vizuálu. Jako všechny prachy. Takže tu máme ruskou druhoválečnou vizuální napodobeninu Sucker Punch, tady na víc jak dvě hodiny natáhnutou neuvěřitelným množstvím skutečně velice pomalých zpomalovaček snad všeho. Ten film fakt vypadá jak nějaká variace na zfilmovaný komiks. Na ten příběh jsem kašlal a jen koukal na obrázky, které by mnohé mohly být, byť morbidními až brutálními, ale vizuálně skvělými wallpapery. A rozpočet dle Wiki: $30 milionů? Hollwood by to zvládl za 200. A to si tu třetí rudou hvězdu zaslouží. Nazdarovje! (14.03.2014)